Do ročenky DAV DVA prispel aj ekonóm Adrián Ondrovič zo Ekonomického ústavu SAV

Štyria profesori, sedem docentov, niekoľko doktorov a medzi nimi aj ekonóm s ekologickým zameraním, Ing. Adrián Ondrovič, PhD. To všetko ponúka ročenka revue DAV DVA, ktorá je stále v distribúcii kníhkupectiev. Prinášame vám plný text rozhovoru s Adriánom Ondrovičom.

1. Ako vnímate tzv. kapitalizmus s ľudskou tvárou, ktorí pokrytecky presadzujú tzv. progresívci, ktorí na jednej strane chcú zachovať trendy voľného trhu a hyperspotreby a na druhú stranu požadujú etický kapitalizmus?

Kapitalizmus môže mať jedine ľudskú tvár, keďže je to spoločenský systém – na základe pravidiel tohto systému konkrétni ľudia robia konkrétne rozhodnutia a konkrétne činy a tí vždy majú nejakú tvár. Ale chápem, že ide o metaforu. Kapitalizmus je principiálne nemorálny systém a to z dvoch hlavných dôvodov. V prvom rade umožňuje privlastniť si výsledky práce niekoho iného prostredníctvom inštitúcie firmy, čiže zamestnancami vytvorené hodnoty sa legálne stávajú majetkom majiteľa firmy. Skutková podstata tohto javu je zhodná s klasickou krádežou alebo podvodom. Po druhé, v kapitalizme sú všetci vo vzájomnej súťaži o transakčné prostriedky – o peniaze. Zamestnávateľ chce zaplatiť zamestnancom čo najmenej, zamestnanci chcú čo najviac, zákazník chce kúpiť čo najlacnejšie, obchodník chce predať čo najdrahšie. Takto nastavené vzájomné vzťahy dávajú východu nemorálnym ľuďom, tým, ktorí sa v noci dobre vyspia nezávisle od toho, čo počas dňa vykonali. Takže obchodník, ktorý klame zákazníkov zarobí viac ako ten poctivý a dostáva sa do výhody. Zamestnávateľ, ktorý je ochotný brutálne žmýkať svojich zamestnancov zarobí viac ako ten, čo má svedomie, a nakoniec môže takto konkurenciu úplne zničiť. Kapitalizmus je jednoducho spoločenský systém, ktorý zo svojej podstaty nemôže byť etický. 

Samozrejme existujú rozdiely – napr. Rakúsky kapitalizmus je iný ako Slovenský. Tieto rozdiely sú dané predovšetkým historickými výdobytkami a ich ustálení v kultúre spoločnosti. Napr. rakúske banky zarábajú podstatne viac v okolitých krajinách ako v samotnom rakúsku a to pri porovnateľnej miery rizika. Zo Slovenska či z Čiech extrahujú podstatne viac ako extrahujú z Rakúskej spoločnosti. Tie isté firmy, vlastnené tými istými majiteľmi sa chovajú rozdielne v rôznych krajinách. Vždy idú na hranu dovoleného v danom prostredí s cieľom extrahovať čo najviac. Niektoré firmy ako napr. Nestlé otvorene priznávajú, že v niektorých krajinách používajú otrockú prácu. Nehovoriac o firmách, ktoré korumpujú politický systém, zvrhávajú vlády či podnecujú ozbrojené konflikty. Etický kapitalizmus neexistuje, je to deštrukčný systém, niekde viac, niekde menej, ale zakaždým nemorálny a zločinecký. 

A mimochodom, etické správanie sa nedá vynútiť. Vynútiť je možné, a to tiež nie úplne, iba zákonné správanie. Čiže pokiaľ nebude v zákonoch, že žiadna firma nemôže nikde na svete využívať otrockú prácu, nemožno očakávať, že tak urobia všetky firmy dobrovoľne, keďže ako som už povedal, nemorálnosť vynáša viac, je konkurenčnou výhodou. A v zákonoch to nebude, lebo tie diktujú priamo samotné firmy. Nehovoriac o tom, že obsiahnuť v zákonoch všetky formy neetického správania je nemožné.

2. Tento rok asi najviac pociťujeme radikálne environmentálne zmeny. Čo sú hlavné determinanty týchto zmien? 

V prvom rade treba povedať, že zmeny prírodných podmienok prebiehajú už mnoho rokov. Možno tento rok bolo na Slovensku ešte viac horúcich dní ako po minulé roky, a preto sa môže subjektívne zdať, že tie zmeny pociťujeme tento rok najviac. Sú však časti planéty, kde prírodné zmeny pociťujú výrazne už dlhšiu dobu. Nehovoriac o odborníkoch, ktorí na neustále zhoršujúci sa stav planéty už minimálne tri desaťročia upozorňujú. Každodenná skúsenosť bežného človeka u nás, a nielen u nás, však zatiaľ neprináša možnosť vyslovene takpovediac priamo na vlastnej koži pociťovať prejavy či následky prebiehajúcich prírodných zmien. Je síce viac teplo, ale však kúpime klimatizáciu. Voda z kohútika stále tečie, v obchodoch stále kúpime všetko, televízie vysielajú, mobily fungujú. Ale spýtajte sa poľnohospodárov alebo i malých záhradkárov, ako to vidia s tým chlebom našim každodenným. Alebo spýtajte sa hrobárov po celej krajine ako hlboko sucho do pôdy už preniklo. Vyhliadky sú skutočne tristné. A v čom tkvejú hlavné determinanty tohto stavu?! Nuž to asi vie každý človek s aspoň štipkou zdravého sedliackeho rozumu – konzum nás každodenný nepopúšťaj nás. Vďaka kapitalizmu a jeho neustálej potrebe dosahovať zisk, je potrebné neustále vyrábať čokoľvek, poskytovať služby akékoľvek a stále viac a viac. Máme to ako doktrínu, ako fetiš a voláme to eufemisticky hospodársky rast. Spotreba energie a prírodných zdrojov neustále rastie a pritom na to nie je žiadny reálny dôvod okrem spomínanej nekonečnej potreby zisku. Tragické však je, že spoločnosť nie je schopná urobiť zmenu a odstrániť tento deštrukčný mechanizmus. Mám pocit, že veľká časť spoločnosti je beznádejne indoktrinovaná, časť je ako námesačná, resp. žije v blaženej nevedomosti alebo v nejakej ilúzii, že všetko sa nejako samo vyrieši. Lenže samo sa nič nevyrieši a hlavne je asi neskoro. Tá žaba sa už varí, a i keď to už začína cítiť, nedokáže už vyskočiť. Som skeptik a myslím si, že nás čakajú veľmi kruté časy.

3. Témou čísla je otázka, čo robiť… Ak by ste mali možnosť a vplyv na vládu alebo globálny systém, aké riešenie by ste navrhli?

Nemá zmysel o problémoch uvažovať spôsobom „keby som bola princezná Arabela“. Čím ideálnejší systém nadizajnujete, čiže čím bude viac vzdialený súčasnej realite, tým ťažšie budete hľadať ľudí, ktorí sa s ním stotožnia a budú ochotní venovať energiu zavádzať ho do praxe. Na začiatku cesty stojí úplne základné pochopenie, čo vlastne kapitalizmus je, a ako jeho mechanizmus spôsobuje všetky tie závažné problémy. Z mojich osobných skúseností môžem povedať, že prevažná väčšina ľudí nevie, čo to ten kapitalizmus vôbec je. A v posledných rokoch nadobúdam pocit, že zmätok v hlavách je čím ďalej tým väčší – bruselských korporatistov nazývajú boľševikmi, neomarxistami, takzvaných progresívcov nazývajú ľavičiarmi, no všetko naopak. A v spojení s oprávneným hnevom zo stavu spoločnosti je tento zmätok veľmi nebezpečná kombinácia. V prvom rade teda treba venovať maximálne úsilie osvete – ľudia musia chápať inštitucionálnu podstatu, ktorá systém kapitalizmu vytvára – inštitúcia neobmedzeného súkromného majetku, inštitúcia firmy, inštitúcia dedenia, inštitúcia závislej práce, kapitalistická konkurencia, a ďalšie. Myslím si, že bez základného pochopenia kapitalizmu, je len ťažko možné predstaviť si iný typ spoločnosti. Niektoré inštitúcie stačí jednoducho zrušiť a netreba ich ničím nahradzovať. Napr. inštitúciu otroctva nebolo treba nahradzovať ničím. Iné inštitúcie potrebujú zmenu svojej definície, napríklad taká inštitúcia súkromného vlastníctva či dedenia. Pochopenie podstaty deštrukčného mechanizmu kapitalizmu nie je nijak intelektuálne náročné. Vidím však veľmi málo ochoty u všeobecnej populácie vykonať v tomto smere potrebné úsilie. Akoby väčšina z nás uviazla v pasci konzumu alebo beznádeje. Preto potrebná je predovšetkým osveta, osveta a ešte raz osveta o spoločenskom systéme v ktorom žijeme, o problémoch, ktoré spôsobuje, osveta o ekologizácii nášho spôsobu života, organizovať sa. Iné recepty neexistujú. Ale história nám hovorí, že spoločnosti, resp. civilizácie od určitého bodu už nie sú schopné zmeniť deštrukčný kurz a nakoniec v chaose, ktoré sprevádza veľké utrpenie, zaniknú. A mám obavy, že aj naša súčasná civilizácia už nedokáže zastaviť svoj deštrukčný kurz zničenia prírody a tým aj samých seba.

11 thoughts on “Do ročenky DAV DVA prispel aj ekonóm Adrián Ondrovič zo Ekonomického ústavu SAV

  • 12. septembra 2019 at 14:50
    Permalink

    Prílišné zdôraznenie svojej orientácie / myslím tým orientácie DOĽAVA/ v súčasnej sociálnopolitickej situácii Slovensku nepomôže. Gratuľujem profesorom, docentom a doktorom lebo ukazujú, že tu v spoločnosti nie je iba inteligencia od „bratislavskej kaviarne“ a „inteligencia“ sediaca v parlamente a v úradoch vlády, žiaľ tejto našej ľavicovej inteligencii dnes verí menej ľudí a voličov, ako tej z Ilegálneho ústredného výboru konajúcej po Vianočnej dohode 1943 v prospech Slovenska. „Nic naplat“, ako hovoria bratia Česi, kým ľavica nebude mať silnú politickú organizáciu a parlamentnú prevahu, sú to len reči….reči….reči….reči….reči….

  • 12. septembra 2019 at 21:50
    Permalink

    „Iné inštitúcie potrebujú zmenu svojej definície, napríklad taká inštitúcia súkromného vlastníctva či dedenia.“
    Presne! Keď ľavičiari pochopia, aká sila a aké spektrum možností sa skrýva za touto jednoducho znejúcou vetou, tak sa budú čudovať, že ich to nenapadlo skôr.

  • 14. septembra 2019 at 15:43
    Permalink

    Politologický zmätok v hlavách je skutočne zarážajúci. Pritom je to jednoduché ako pre materskú školu. Stačí si nakresliť obyčajný kríž. Zvislá os rozdeľuje ľavicu a pravicu a vodorovná konzervatívcov (hore) a liberálov. Na základe toho sú možné kombinácie (konzervatívny, prípadne liberálny ľavičiar a podobne). Jednoduché a napriek tomu pre väčšinu populácie nepochopiteľné, pretože väčšina nič nechápe …
    Na druhej strane treba priznať, že ľavica k tomuto zmätku výdatne prispela. Jednak sociálne demokracie sa vydávajú za ľavicu, hoci ňou nie sú a jednak tí, čo sa ukazovali byť ľavicou (Syriza) alebo aj možno sú, namiesto záujmov väčšiny (námezdnej pracovnej sily) začali hájiť záujmy menším (LGBTI …) alebo sa z nich stali vítači imigrantov. Tým vlastne ohrozujú západnú civilizáciu.
    A tých, ktorí našu civilizáciu chcú chrániť, nazývajú extrémistami.
    Takže z tohoto politického spektra si môžeme vybrať. Prajem šťastnú ruku.
    PS
    Napoviem, že treba voliť konzervatívnu ľavicovú stranu. Na Slovensku však neexistuje.

  • 1. decembra 2019 at 13:09
    Permalink

    Vážený pán ekonóm

    otázka je skôr pre psychológov a pasychiatrov

    Súkromné vlastníctvo = majetok najviac vzrástli tým ktorých podporujú voliči ľavičiari
    MAJETOK smerákov a ich sponzorov sa NAJVIAC zvyšoval psoledné desaťročie
    a trápi to niekoho?
    na DAVDVA sú najviac oslavovaní..

    chmelárovi, alebo mičevovi NEVEDIA na dav dva prísť na meno
    pri tom sú to „občania“ bez majetku a ľavicovými názormi a hlavne činmi !!!

    to ako eknomicky alebo psychlogicky viete spracovať ?

    • 1. decembra 2019 at 17:31
      Permalink

      Prestaňte s tými demagógiami, že my niekomu nedávame priestor. My dávame priestor. Ale ak oň niekto nestojí tak to je jeho problém a nie náš!!!

      • 1. decembra 2019 at 22:13
        Permalink

        Stále to máte pomýlené

        Väčšina prispievateľov na davdva sú voliči a podporovateľmia smeru
        toho smeru ktorý tu buduje kapitalizmus
        toho smeru ktorý tu od roku 2006 vládne a spolupracuje s najbohatšími
        toho smeru ktorý rozkráda a berie zo štátneho
        toho smeru ktorý korumpuje a ovláda cez štátne orgány…

        stačí si prečítať PROGRAM Solidarity
        Riaditeľ múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev predseda politickej strany Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby. To je tá ľavica a on bol podporovateľ smeru !
        Ale ON je dnes kritika smeru a preto ho tu každý KRITIZUJE = prispievatelia.

        NIKTO ho nepodporí…
        lebo vy podporujete smer a pri tom ako som si prečítal

        „Sme občianska iniciatíva, ktorá šíri povedomie o alternatívach voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému zriadeniu. “

        súčasné ekonomicko politické zriadenie je SMER
        blaha, micheľko akoby člen smeru teraz za vlasť a harabina = sudcu čo drží tento systéma je v jeho službách 30 rokov !, melicher mladí smeráci…

        aká zmena systému keď podporujete tých čo tu 12 rokov vládnu ???

        drvivá väčšina vašich čitateľov a prispievateľo podporuje smer
        to je ten smer čo tu vládne a buduje kapitalizmus
        !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

        ani kririk smeru chmelár nemá zástancov

        len a len smer

        DAVDVA = Sme občianska iniciatíva, ktorá šíri povedomie o alternatívach voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému zriadeniu.

  • 6. augusta 2020 at 16:02
    Permalink

    Plne súhlasím s Jánom Zvolenom. Považujem sa za ultraľavičiara, pretože razím názor, že socializmus nebolo potrebné odstrániť kontrarevolučnou cestou ale revolučnou. Potrebu revolučného odstránenia socializmu som prehlásil už v roku 1979 na štátniciach, na ASV v Moskve a na túto tému mám zverejnené viac ako 100 článkov všade inde len nie na DADVA (Blisty, SDS Cz, Slovo a posledne roky Hlavne správy). Nie sú to ľavicové platformy ale priznávajú pluralitu názorov. DAVDVA je úzko-špecializovaný priestor pre socdem, „My chceme ale nedá sa, lebo!“ To je všetko čo sa dá povedať na adresu DAVDVA.
    Nuž a tomuto charakteru zodpovedá aj tento článok. Plač nad plač ale žiadne riešenie! „Kapitalizmus je svinstvo, ale nič lepšie nemáme ani nechceme, lebo!“

  • 7. septembra 2020 at 10:04
    Permalink

    Nie každý kapitalista je hnaný bezmedznou chamtivosťou. Možno aj v tejto oblasti platí predpoklad že „dobra je viac, no zlo je silnejšie“.

    Ale ( čo najviac ) otvorené ekonomicko-hospodárske prostredie vytvára situáciu, že kapitalista nasadol na vlak, z ktorého sa nedá len tak vystúpiť. Teda ako ľavica môžeme bezhlavo žiadať od kapitalistu aby platil zamestnancom 2000 €, no v spomínanom otvorenom prostredí poľský či čínsky kapitalista nečaká na nič iné, len aby prebral obchodný priestor tohto slovenského kapitalistu.

    Toto samozrejme nie je nič nové, už v Kapitáli to opisoval Marx, že nejaké city sa v kapitalizme nevedú a aj samotný kapitalista sa musí prispôsobiť pravidlám hry zvanej „voľný ( ne(z)riadený ) trh“.

    Takže kde by sme mali začať meniť svet, je „bezhraničné“ ( neobmedzené ) globálne ekonomicko-hospodárske prostredie. Musíme sa ako štát uzavrieť voči neriadenej globalizácii, zabezpečiť čo najväčšiu možnú a ekonomicky efektívnu sebestačnosť, pre výrobky a služby zabezpečované sebestačne zavádzať clá voči zahraničnej konkurencii, a naopak, hľadať medzištátnu spoluprácu pre tie produkty, ktoré si nevieme sami zabezpečiť.

    Neviem k čomu dospievate Vy vo svojich úvahách o „lepšom svete“, ale ja, nech uvažujem nad čímkoľvek, vždy skončím pri tom, že náš štát nemá ekonomicko-hospodársku moc v rukách, a o krok ďalej v úvahách vždy skončím pri globalizácii.

    Jednoducho, čokoľvek dobré a veľké by som chcel dosiahnuť, vždy skončím pri tom, že …nedá sa, lebo globalizácia…

Pridaj komentár