Najnovšie komentáre Juraja Draxlera zo sociálnej siete
Juraj Draxler, slovenský politológ a vysokoškolský pedagóg, absolvent University of York a Jacobs University, bývalý minister školstva (2014 – 2016), na svojej sociálnej sieti zverejňuje pravidelne politické komentáre. Opäť vyberáme niektoré z nich.
Rozklad dodržiavania právnych noriem
Aj tento týždeň mi pripomenul, v akom pokročilom rozklade sme vzhľadom na dodržiavanie právnych noriem i určitej štábnej kultúry.
Vynášanie informácií z bezpečnostných zložiek či neverejného rozhodovania justičných zložiek sa stalo normou (viď zverejnenie výsledkov hlasovania senátu v prípade vraždy Jána Kuciaka, ktoré malo byť tajné).
Autority, ktoré bývajú v iných krajinách zdržanlivé, aby sa dodržala dôstojnosť stavu, napríklad sudcovského, sú vo viac či menej otvorených konfliktoch (napríklad výrazne rozdielne komentáre rozsudku v rovnakom prípade od prominentných sudcov Hrubalu a Mazáka).
V uplynulých mesiacoch sme videli, ako médiá rozhodujú o tom, kto napríklad môže alebo nemôže byť šéfom štátnej ochranky (jedna z najbizarnejších sérií článkov, aké som na bezpečnostné témy vôbec kedy videl), kto spáchal podvod či sériu zločinov (kauzy Hlávková či Čistý deň, kde sa prakticky nič z údajne dramatických vecí nepotvrdilo).
Aby nedošlo k omylu: ja plne uznávam, že sú momenty, keď sa musia niektoré normy či pravidlá porušiť, aby zvíťazil vyšší princíp, tam, kde je napríklad spravodlivosť úplne evidentne zablokovaná.
Ale ešte raz, to, ako sa to stalo bežnou praxou, ako namiesto profesionálnych kritérií rozhoduje tlak tých, ktorí majú široký verejný priestor, to je už desivé.
A takisto uznávam, že prvoradé je, aby inštitúcie fungovali, aby ich riadili kompetentní ľudia. Ale paralelne s tým, ako sa budeme snažiť toto dosiahnuť, bude treba obnovovať úctu k zákonu, pravidlám, k autorite inštitúcií. A vôbec to nebude ľahké.
Ale teraz sme na ceste do pekla. Dláždenej, samozrejme, peknými slovami a vraj dobrými úmyslami.
Akoby ani nebolo pol roka po voľbách
Ak by to nemalo také dopady na krajinu, v podstate by to bola náramná komédia: na Úrade vlády a na Ministerstve financií v tieto dni intenzívne vymýšľajú, ako by vraj bolo treba zreformovať krajinu. Niečo totiž musia poslať Bruselu, aby nám ten sľúbil peniaze.
Akoby ani nebolo pol roka po voľbách, do ktorých všetky koaličné strany išli s rozsiahlymi programami, v ktorých sa tvárili, že majú jasnú predstavu, čo so školstvom, zdravotníctvom, infraštruktúrou, vedou…
Zmenilo sa to už v prvých dňoch po voľbách, keď zrazu začali prichádzať s úplne novými návrhmi, akoby ani predvolebné letáky ešte nevoňali tlačiarenskou novotou.
A pokračuje to teraz. Mňa by len zaujímalo, čo na to tí novinári alebo mimovládkari, ktorí jednotlivé programy múdro posudzovali a hodnotili, dávali im vysoké známky a zrazu sa tie programy vlastne realizovať nejdú. V lepšom prípade sa sľuby prudko skorigovali, napríklad namiesto desiatok tisíc nových nájomných bytov budú „nejaké“, v iných prípadoch si na tie geniálne recepty už nikto ani nespomenie.
Kde sú predvolebné super nápady?
Kým bol všeľudový génius IM v opozícii, mal kopu nápadov, ako zachrániť ekonomiku a peňaženky občanov. Napríklad takýto: zvýšiť daň z príjmu pre banky, poisťovne, obchodníkov s energiami na 39 percent a potom znížiť DPH na úplne všetky potraviny na 10 percent. A ešte niečo navyše z toho štátnemu rozpočtu ostane. Dokonca to celé podal ako poslanecký návrh zákona.
Dnes je náš geniálny Igorko predsedom vlády a šéfom koalície s ústavnou väčšinou, ale k svojim super nápadom, ktoré celé roky chŕlil, sa už nehlási. Pri tomto dokonca tvrdil, že kto zaň nie je, ten je za banky a proti ľuďom.
Aspoň vieme, čo si, Igor
O mediálnych súdoch
Kaviareň od rána reve, pretože si súd dovolil neodsúdiť Kočnera, hoci médiá už jasne povedali, že je vinný.
Ja neviem, hádam ešte stále žijeme v právnom štáte, kde sudcovia musia veľmi starostlivo zvažovať ťarchu dôkazov, aby prípadne neodsúdili nevinného človeka.
To by malo byť všetko, čo sa k tomu dá povedať. To by ale v tom nemohla byť tá politika.