Dominik Dán ako ďalšia obeť politického lynču liberálnych fašistov?

Dominik Dán (* 1955) je pseudonym slovenského spisovateľa detektívnych románov. V súčasnosti dostal výpoveď z práce. Jeho jediným šťastím je, že používa pseudonym, pretože v opačnom prípade by z neho už dnes bol terč všetkých liberálnych fašistov v ich rituálnych útokoch ad hominem. Ku kauze sa vyjadrili Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák aj Ivan Lulják.

Ku kauze prepustenia spisovateľa z ministerstva sa vyjadril Ľuboš Blaha:

Ministerstvo vnútra prepustilo slávneho slovenského spisovateľa detektívok, známeho pod pseudonymom Dominik Dán.
1. Vraj spisovateľ nič nerobil. V skutočnosti roky pomáhal so svojimi bezpečnostnými analýzami, na ktoré má zjavne talent. A hodnotí ho minister Mikulec, ktorý celkom očividne žiadnym talentom nedisponuje.
2. Pre Mikulca je neodpustiteľné, že Dominik Dán využíval „home office“. No chápete – „home office“ v 21.storočí. V ére internetu. Nepredstaviteľné!
3. Pre Mikulca je zjavne „home office“ zločinom proti ľudskosti. Ak analytik nesedí v zatuchnutej kancelárii, tak zákonite nemôže nič robiť – veď sa predsa píše rok 1820 a my si ešte stále posielame analýzy poštovými holubmi.
4. Mimochodom, o nečinnosti Dominika Dána hovorí Roman Mikulec, najlenivejší minister vnútra v dejinách ľudstva. Prosím, nech sa prihlási niekto, kto už videl ministra Mikulca niečo urobiť.
5. Za pár mesiacov, čo je Mikulec na čele ministerstva vnútra, prepukol škandál s Matovičovým podvodom s diplomovkou, máme tu kauzu podozrivých kšeftov Matoviča s podvodníkom Majským, a tak ďalej, skrátka, každý deň nová kauza – a polícia nič.
6. Ale hlavne, že Mikulec hodnotí nečinnosť iných – lebo on je úplný Speedy Gonzáles, ktorý od rána do večera trieli ako včelička.
7. Ja len, že minister vnútra sa od marca zmohol akurát na to, že vyhodil policajného prezidenta a teraz analytika Dominika Dána. A pustil sa do politizácie polície. Úplný frajer. Tlieskame.
8. Samozrejme, z pohľadu tejto vlády dáva prepustenie Dominika Dána perfektný zmysel. Na ministerstvách predsa nemôžu robiť ľudia, ktorí vo svojom živote dokázali napísať 30 úspešných kníh, keď predseda vlády Matovič nedokázal sám napísať ani len svoju diplomovku. Ako by to vyzeralo? OĽaNO muselo zasiahnuť.
9. Na ministerstve vnútra nie je miesto pre slávnych spisovateľov – minister Mikulec z OĽaNO dáva priestor iba skutočným odborníkom ako je napríklad Naďova frajerka či tajný agent Kyselica. To sú tie skutočné hviezdy OĽaNO – kde sa na nich hrabú slávni autori detektívok.
10. Kauza Dominik Dán potvrdzuje, že OĽaNO spustilo najbrutálnejšie čistky vo verejnej správe od 50.rokov. Sekajú hlava-nehlava. Pripomeňme im, že karma sa pozerá… Ja len dúfam, že im to Dominik Dán vráti v najnovšom románe – mohol by sa volať O ukradnutej diplomovke

Svoje stanovisko napísal aj Erik Kaliňák:

Na rozdiel od dnešného ministra vnútra R.Mikulca, ktorý poberá ministerský plat aj výsluhový dôchodok súčasne, Dominik Dán to odmietol a nikdy nechcel poberať plat aj dôchodok súčasne, aj keď mohol. Je to jasný prejav absolútnej úbohosti a amaterizmu ministra, keď sa odvolával na úsporu financií, pretože pri tak dlhoročnej službe policajta ako má Dominik Dán, je výsluhový dôchodok takmer rovnaký ako plat. Dominikovi Dánovi patrí nielen vďaka za kvalitné detektívky, ktoré robia nevyčísliteľnú pomoc pri náborovej práci do radov polície, ale aj za viac ako 35 rokov oddanej služby našej vlasti, kde aj vďaka jeho tvrdej práci sa zlepšili podmienky policajtov. A ešte na záver – ak chcel minister vnútra zaútočiť na niekoho, mohol na mňa, lebo personálny rozkaz týkajúci sa Dominika Dána som vydal ako minister vnútra ja a on iba plnil, čo som mu nariadil. To by bolo chlapskejšie ako kopať do čestného človeka, ktorý v náročnej práci nechal aj zdravie a po 35 rokoch služby mu ani nikto nepoďakoval.

A do tretice komentár Ivana Luljáka:

Veľmi ma zaujal ten obrat o 180°. Je týždeň od vydania najnovšej knihy autora – za ten čas niektorí ľudia prešli metamorfózou od rozlieskavača Dominika Dána, v ktorom priam píšu nekritické litánie o najnovšom románe Dominika Dána, aby o týždeň na to začali písať nenávistné komenty tomu istému Dominikovi Dánovi, len preto, že si ho vybral na analytickú činnosť Robert Kaliňák, aby zas o polroka neskôr znovu písali vzletné frázy na novú Dánovku, ktorú si nájdu pod stromčekom. Zvláštne a pochabé ako celá doba, v ktorej žijeme. Osobne si myslím, že romány spomínaného autora majú kolísavú formu, raz napíše vynikajúci román, potom pokrivkajúci. Dominik Dán využíva a trochu aj zneužíva svojich čitateľov skákaním z témy do témy a z obdobia do obdobia. Neberiem mu to, je to zaujímavé a pútavé, je to istý komerčný dánovský ťah – má to kladné i záporné stránky vecí. Osobne si myslím aj to, že jeho spisovateľskí kolegovia v obore kriminalistiky i spisovateľskej dráhy – Václav Neuer, Roman Horňák , či relatívny nováčik v remesle spisovateľskom Peter Šloser napísali tiež vynikajúce romány a nie sú tak v popredí záujmu čitateľov detektívok, hoc niektoré knižky sú literárnejšie a umelecký kvalitnejšie. U Dominika Dána mám občas pocit, ako keby som čítal vyšetrovací spis bez akejkoľvek literárnej hodnoty. No treba dodať aj to, že v detektívnom románe netreba hľadať hlbší zmysel, slúži na oddych a spoznávanie nových informácií. Detektívnu literatúru nemožno hodnotiť ako brak, no ani ako výkvet klasickej literatúry. Niektorí literárni historici a odborníci nazývajú detektívny román ako paraliteratúru, ktorá má svoje veľmi kvalitné diela, ale aj úplne prepadáky. Dominik Dán je v tom lepšom priemere, zanechal výraznejšiu stopu v slovenskej literatúre.
Aj keď sa možno zdá, že píšem kritický, nie je to tak. Chcem len napísať to, že Slovensko má viacerých vynikajúcich autorov, ktorí sú trochu nespravodlivo v tieni Dominika Dána. Ľuboš Jurík detektívnu prózu svojim reportérom AZ začal, Dominik Dán rozbehol a Václav Neuer, Peter Šloser, či Roman Horňák ju naďalej rozvíjajú, čo je správne a pre čitateľa vynikajúce.
Dominik Dán vie nesporne vynikajúco písať, v románoch prevláda vynikajúce analytické zobrazenie prípadov. V prvých knihách to bol jeden prípad, v ďalších novších knihách dokáže tak McBainovský rozvíjať aj dve, ba i tri dejové línie. Aj to je dôkazom toho, že po odbornej stránke sa Dominik Dán hodil do funkcie tvorcu bezpečnostných analýz ministerstva vnútra. Správanie ministra vnútra poukazuje na základný fakt, hlúposť, neúctu ku kriminalistom a neschopnosť si všímať erudicitu a schopnosti svojich podriadených. Kroky ministra vnútra pôsobia neprimerane a poukazujú neschopnosť súčasnej vlády, ktorá sa môže škodlivo prejaviť aj v bezpečnostnom aparáte nášho štátu. Nik iný, snáď s výnimkou ministra Krajčiho nedokázal tak systematický destabilizovať bezpečnostný aparát vlastnej krajiny. Dominik Dán tak znovu narazil na niektoré tzv. nepopulárne osoby vlastných románov – nadutých a spupných šéfov, ktorí o práci kriminalistu, či vyšetrovateľa, nemajú žiadne potuchy (tak kontrastne zobrazené najmä v prvých knihách „Popol všetko zarovná“ a „Nehanebné neviniatko“). Šéfov, ktorí by najradšej hodinu po vražde a „založení spisu“ najradšej vraha dostali, zatkli, i odsúdili, s bombastickou tlačovkou s akýmsi pochybným krédom víťazov nad zločinom. Tak to bohužiaľ ani v literárnom, ani skutočnom svete zločinu nechodí. Práca kriminalistov, vyšetrovateľov, technikov a všetkých tých, ktorých poznáme zo stránok kníh majú určité postupy, žiaden operatívec, či vyšetrovateľ nesľubuje zatknutie páchateľa, ono sa to ani nedá sľúbiť, preto plne hlúpo vyznievajú časové ultimáta kriminalistom, ktoré sme mohli vidieť krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pred dvoma rokmi
Na záver, keď už hovoríme o „zbytočných“ ľuďoch – na českom ministerstve vnútra pracoval a možno aj pracuje scenárista, spisovateľ a veľký teoretik českej kriminalistiky Viktorin Šulc, ktorý vydal v spoulautorstve s takými esami českej kriminalistiky, ako sú emeritný plukovník Jiří Markovič (ten čo dostal a usvedčil Hojera i Spartakiádneho vraha), či šéf severomoravskej mordpartie plukovník Ľuboš Valerián niekoľko populárno náučných kníh z kriminalistiky. Aktuálne vydávajú v Českej republike populárnu sériu tzv. Panoptikum sexuálnych vrážd. Napriek tomu, že nie je kriminalista, nik na neho neútočil, pretože pre kriminalistiku tiež vo svojej funkcii urobil veľmi veľa. Na to, aby to minister pochopil, však treba viac, ako skutky nečinného ministra…..

Ivan Kola