Robo Bestro: Informovanie a pretláčanie subjektívnych názorov nie je to isté, pani Todová

TÓDOVÁ ŠÍRILA DEZINFORMÁCIU. MALA BY SA KONEČNE ZAČAŤ DISKUSIA NAD ÚLOHOU NOVINÁRA V SPOLOČNOSTI.

Je rozdiel medzi slobodným informovaním ľudí a medzi pretláčaním subjektívnych názorov do mediálneho prostredia, ktorému ešte stále mnohí ľudia dôverujú. Diskusia o pôsobení novinárov v spoločnosti a o potrebe kontroly nad niektorými ich pochybnými postupmi nie je diskusiou o obmedzovaní slobody novinárov (tá objektívne informovať verejnosť im predsa nikdy nebola odoberaná), ale diskusiou o navrátení práva ľudí na objektívne, overené a na faktoch postavené informácie.

Klamstvá M. Tódovej z Denníka N o hlasovaní senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sú len jedným z mnohých prípadov. Je však jedným z minima klamstiev novinára, ktoré sa dostali na verejnosť a boli odhalené. Akým právom novinár vynáša zo spisov, klame o rôznych ľuďoch a podsúva svoje názory bez ich podloženia faktami? Toto je niečo, čo sa deje každodenne. Každý jeden deň nájdete v novinách a na internete články, ktoré sú subjektívne, no prezentované sú ako objektívna pravda.

Vyzývam k tomu, aby sa spoločnosť začala zaoberať obsahom, pozadím a financovaním novinárov. Novinár má na spoločnosť vplyv, dokonca dnes asi aj väčší ako politik. Prestaňme sa tváriť, že politik sa musí zodpovedať za svoje názory a činy, zatiaľ čo novinár je chudák, ktorý popri svojej úmornej práci musí čeliť ešte aj útokom politikov. Ľudia majú naozaj o vzťahu politik-novinár skreslené predstavy a je načase začať hovoriť o tom, že novinári dnes okrem informovania verejnosti pretláčajú svoje záujmy, záujmy sponzorov a politické záujmy svojich nadriadených a kamarátov. Je to tak a čím skôr si to uvedomíme, tým skôr sa otrasieme z informačného bordelu, ktorý dnes funguje v spoločnosti.

Robert Bestro na sociálne sieti Facebook

7 thoughts on “Robo Bestro: Informovanie a pretláčanie subjektívnych názorov nie je to isté, pani Todová

  • 8. septembra 2020 at 16:47
    Permalink

    Presne tak !

    To čo novinári žiadajú od politikov, je potrebné žiadať aj od samotných novinárov :

    Prehľady o :
    – financovaní ich zamestnávateľa
    – majetkových pomeroch novinárov
    – trestnej minulosti novinárov

  • 9. septembra 2020 at 8:05
    Permalink

    Informácia je produkt novinára. Všetci, firmy aj jednotlivci, kto verejnosti poskytuje akýkoľvek produkt, by mal zaň a za dôsledky jeho používania niesť zodpovednosť. Všetci výrobcovia tieto dôsledky znášajú. Od možnosti produkt reklamovať, až po povinnosť stiahnuť vadný produkt z trhu a poskytnúť zákazníkom náhradu. Niektorí poskytovatelia produktov a služieb pre verejnosť, menovite banky, poisťovne, výrobcovia liekov a zdravotníckych pomôcok, majú zo zákona povinnosť zabezpečiť vo svojej organizácii také systémy a postupy, ktoré zodpovednosť za produkt realizujú proaktívne v plnej réžii výrobcu.
    Je absurdné, že poskytovatelia „mienkotvorných“ informácií žiadnu takúto povinnosť zo zákona nemajú a nemajú zodpovednosť za svoj produkt.

    K náprave situácie nie je potrebné usporiadať žiadny hon na novinárske čarodejnice. Úplne by stačilo dôsledne aplikovať Zákon 372/1990 o priestupkoch, kde je uvedené ustanovenie:
    § 42a
    Priestupok na úseku práva na prístup k informáciám
    (1) Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom,3a) alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.
    (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 eur a zákaz činnosti až na dva roky.

    Toto ustanovenie by bolo potrebné doplniť právne záväzným výkladom, že „úsek práva na prístup k informáciám“ sa netýka len osôb, ktoré zastupujú štát a poskytujú informácie podľa osobitného zákona, ale aj všetkých osôb, ktorých predmetom podnikania je zverejňovanie a publikovanie informácií.

  • 9. septembra 2020 at 13:43
    Permalink

    Ano, kazdy ma niest osobnu zodpovednost za vlastne produkty.
    Ak su falosne,musi nasledovat nie diskusia pseudoodbornikov,ale objektivny postih za nepravdivost a falsovanie v tom pripade novinarskej informacie, ale aj postih za protipravne vynasanie a zverejnovanie.
    Verim teda v spravodlivost a dufam,ze vsetkych takych novinaro-agentov dobehne ich vlastny tien.

    • 11. septembra 2020 at 10:18
      Permalink

      Musím povedať, že popis práce novinára ma neprekvapil, zhruba zodpovedal mojej predstave.

      Najvýraznejším vonkajším znakom toho, že niečo v tomto „remesle“ nie je v poriadku je to, že ho vykonávajú len mladí ľudia. Žiadny vekový prierez mladí-strední-starí – iba mladí.

      Nejde mi preto do hlavy, ako je možné, že remeselníci pera tak oddane slúžia kapitalizmu, až tak, že musím pomenovanie novinár zmeniť na hovnivár.
      Ak by som predsa len mal hádať príčinu, asi to bude mať súvis s tým mladým vekom, keď mladému môžu ponúknuť fatamorgánu lepšej osobnej budúcnosti – ak budeš ťažko pracovať, tak raz sa dopracuješ…
      Človeka po 35-40-tke už týmto plesnivým kapitalistickým rožkom neopijú.
      Ako skončili mladí nádejní novinári z 90.-10. rokov ?

Pridaj komentár