Historik Michal Macháček v rozhovore pre XTV: Všeobecne víťazí priemernosť, senzáciechtivosť a klientelizmus
Dr. Michal Macháček – populárny český historik, autor rozsiahlej knihy o Gustávovi Husákovi vystúpil v alternatívnom médiu XTV, kde bol hosťom Jany Bobošíkovej.
ÚSPEŠNÝ HISTORIK MIMO AKADÉMIE VIED
Má 34 rokov a za svoju prácu získal celý rad ocenení, študoval v Prahe, Bratislave a v Moskve, pripomenula v úvode Bobošíková. Napriek znalostiam a schopnostiam vo svojom odbore a dokonca ocenenia od prezidenta ČR, Michal Macháček nezískal miesto na akadémii vied (pracuje v Pražskej zoologickej záhrady). V súčasnosti sa Macháček venuje dejinám Pražskej ZOO, aj keď sa naďalej popri tom venuje dejinám Československa a Československých politických vzťahov. Napriek tomu, že Macháček nezískal miesto v akadémii, svoje pôsobenie v ZOO si pochvaľuje. „Vládne tam veľmi príjemná atmosféra…“ pripomenul moderátorke.
V závere relácie a k tejto téme vrátili. Macháček tu zdôraznil svoju kritiku k súčasným trendom v akademickom prostredí, kde víťazí priemernosť, senzáciechtivosť a klientelizmus. Bolo to vždy prítomné, sú určité pracoviská, kde sú vyberaní určití pracovníci, nie na základe odborných znalostí, ale na základe osobných vzťahov. Dominuje snaha hry na priemernosť, aby neprišiel niekto, kto by mohol zatieniť a preskočiť slabších. Taktiež Macháček pripomenul fenomén histórie na prianie:
„Sú určité témy, ktoré sú v širšej miere akcentované… súvisí to s fondami a financovaním… napríklad otázka boja proti dezinformáciám, potom tam máte otázku česko-nemeckých vzťahov, židovská problematika a otázka holokaustu, témy spojené s bojom proti totalitarizmu… čiže je určitá vyššia miera pravdepodobnosti, že keď sa týmto témam venujete, získate inštitucionálnu podporu, ale nemusí to byť pravidlo,“ pripomenul Macháček.
ASKETICKÝ HUSÁK
Hovorí sa síce o tzv. vláde rudej šľachy, ktorá využívala svojich výhod, no pri hodnotení Gustáva Husák Macháček pripomenul jeho asketizmus, ktorý sa veľmi nezdôrazňuje. Husák si podľa Macháčka nepotrpel na papalášizmus a bol skôr skromným človekom. Počas študií dokonca prežíval obdobia hladu.
DEFINÍCIA NORMALIZÁCIE A SÚČASNOSŤ
Macháček hneď v úvode pripomenul, že je dôležité povedať, že normalizáciou myslíme. Či ranú fázu po roku 1968 (odklon od demokratizácie z pražského jara) alebo celú periódu od roku 1968 po rok 1989 alebo obdobie po nástup Gorbačova. Je tam neuveriteľné množstvo aspektov a každý to hodnotí inak na základe vlastného hodnotového rebríčku a rodinného príbehu. Macháček zdôrazňuje, že išlo o odklon od liberalizácie, ale nešlo o návrat do 50. rokov.
Ďalší znak je dvojakosť, človek nejak vystupuje verejne (seba-regulácia) a inak v súkromí. Mimochodom, mimoriadne aktuálne aj pre dnešnú dobu.