Juraj Janošovský: Chcú zakázať myslieť? Náš odboj je rozmýšľať, myslieť a tvoriť!

Fejtón Juraja Janošovského

Na Cajle, voly s červenými očami definujú právny štát. Na úvod stručný preklad a uvedenie do deja: Cajla je miestna časť Pezinka, kde je umiestnená psychiatrická liečebňa, pre účely fejtónu synonymum slovenského „rečnišťa“.

Voly, s červenými očami = literárna, stručná skratka nálady a intelektuálnej úrovne poslanca O. Dostála a jeho gangu inkvizítorov (A. Andrejuvová, O. Dostál, G. Grendel, J. Šeliga, M. Mihalik, M. Šefčík, M. Vetrák, P. Osuský, P. Dobeš, P. Liba, P. Pčolinský, R. Kazda, R. Jílek, R. Vašečka, A. Záborská, Z. Pleštinská).

Možno nepresný (keď ho je potrebné dovysvetľovať) opis situácie autorov a rokovania o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

V čase keď zúri ošiaľ politickej pandémie COVID-u, ktorý sa snaží prekryť všeobecnú civilizačnú krízu, súdny pozorovateľ má problémy pochopiť, prečo sa po tridsiatich rokoch starnúci protagonisti reštavrácie kapitalizmu, tak horlivo venujú ideologickej téme.

Psychoanalytici vedia, že správanie psychopatov má svoju logiku, že ich činy a počiny signalizujú obavy, ktoré ich umárajú… Nuž, čo nám naše „zvolené voly“ oznamujú? Chytá ich panický strach z následkov tridsaťročnej „transformácie spoločnosti“, znásobený všeobecným úpadkom systému. Už málokto pochybuje, že systém skrachoval. Zahraniční „beráteri“ (aj počas bábkového vojnového režimu, slovenskú politiku „riadili“ nemeckí poradcovia) nemali ani znalosti o našich reáliách, a ani ich naše záujmy nezaujímali.

Miestni renegáti zasa neboli a nie sú kompetentní riadiť a organizovať verejný život, republiku. Nevidno veľký rozdiel medzi Kučerákom a Matovičom, medzi Kováčom a Čaputovou (možno v outfite, Čaputovej dizajn je profesionálny, ten Kováčov bol „zo skrine starého bankového úradníka“, obaja však sú/boli podriemerné šedé myši, pozdvihnuté z politického suterénnu americkou ambasádou…). Zákon má obmedziť ideologickú konfrontáciu. „Zákonodarcovia“ potrebujú, aby protesty nemali politický program. Na sedliacke povstania (s vidlami a rozčúlením) im budú stačiť dobre vybavené skorumpované poriadkové sily (policajti, prokurátori a sudcovia majú exkluzívne platy, benefity, dôchodky s jedinou podmienkou- poslušného plnenia politických zadaní…).

Keby však revoltujúci prišli s politickým programom fungujúceho sociálneho humanizmu- protokomunizmu, mali by po vtákoch… Preto sa, gumovými zákonmi a politickým rozhodovaním, rozkladá právny štát. Preto sa napriek ústavnej záruky o zákaze ideologického ukotvenia štátu, podväzuje verejná správa ideológiou antikomunizmu (zákaz spravodlivosti, rovnosti, ľudovej demokracie a osobnej slobody).

Bezpečnostný systém depolitizácie odporu zdokonaľujú, ako prestavbová nomenklatúra „plánovité riadenie“. („Prestavbu“ premenoval, v Davose, G. Soros na „reset“ a prestárlá Brežnevovská garnitúra je nateraz v USA reprezentovaná senilným J. Bidenom a narcistickým erotomanom Trumpom). Pozor: Ani jeden prezidentský kandidát sa nedožije konca ďalšieho volebného obdobia, pozorne sledujte kto bude viceprezident-om/-kou…

Za tridsať rokov kontrarevolúcie, dôkladne sprivatizovali a rozkulačili všetok národný majetok a zničili čo mohli… Kontrarevolúcia s heslom predať/rozdať majetok a zadĺžiť aj deti našich detí asi vymaže Slovensko z mapy. Pozostalí rýchlo zabudnú, že sa potešením z vlastníctva bytov a hlúpymi konzumnými nárokmi, tiež zúčastňovali na manifestácii hlúpostí. Budú hľadať vinníkov. Nájdu si ich aj bez ľavice.

No raz bude potrebné civilizáciu obnoviť a preto by sme sa napriek „zákonu o nemorálnosti komunistického systému“ mali – poučení chybami a omylmi – pustiť sa do výstavby komunistickej civilizácie. Dnes keď korporácie a banky plánujú ostošesť, je rozumné plánovať výrobu aj spotrebu, je rozumné minimalizovať straty distribúcie počítačovou optimalizáciou a odstránením subjektívnych záujmov (súkromného zisku), poučení pseudodemokraciou aj kritikou socialistickej demokracie musíme zaviesť rozsiahlu priamu ľudovú demokraciu (národných výborov, snemov, rád, občín – bez straníckych sekretariátov a nájomných lídrov). Nenechajme sa neliečenými fanatikmi z parlamentu zastrašiť a znechutiť. Chcú zakázať myslieť, tak náš odboj je ROZMÝŠĽAŤ, MYSLIEŤ A TVORIŤ!

Juraj Janošovský