Chmelárove „dávenie“. Reakcia docenta Vladimíra Mandu na Chmelárovu „kritiku“ DAVu DVA
Slovenský politológ, politik a analytik doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. vo svojom príspevku, ktorý publikoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook, označil komunitu DAV DVA za „partiu idiotov„, „politologických šarlatánov„, ktorí „patria do blázninca“ (ak vás ešte pán docent Chmelár nestihol na svojej sociálnej sieti zablokovať (ako mnohých z nás), môžete si tento príspevok prečítať v jeho profile). Na túto „kritiku“ intelektuálne nehodnú akademika s docentským titulom, reaguje za DAV DVA náš akademik, filozof, kandidát vied s docentským titulom, Vladimír Manda. Manda tiež vyvracia Chmelárove hoaxy o Jilemnickom a údajnej politologickej nezmyselnosti termínu liberálny fašizmus.
Chmelárove „dávenie“.
Vladimír Manda
Žiaľ, pán Chmelár sa opäť raz vo svojom diskusnom príspevku namiesto vecnej argumentácie, argumentácie k veci, ad rem, zameral na argumentáciu ad hominem, t.j. namiesto toho aby niečo vyvracal pomocou vecných argumentov, tak svoj názor obhajuje ohováraním členov skupiny spolupracujúcej na platforme DAV DVA.
Lenže spôsob akým to robí je ďaleko aj za hranicou argumentácie ad hominem, pretože sa tu Chmelár vydal na cestu obyčajného nadávania, keď spolupracovníkov DAV DVA nazýva „partiou idiotov“, „pomätencov“, politických šarlatánov“ patriacich do „blázinca“. Pri tomto slovníku človeka napadne, či jeho príspevok nie je skutočne „vydáveným“ zvratkom jedovatej žlče, tak ako to naznačuje v nadpise svojho príspevku.
Ak si prezerám jeho text, tak jeho nevoľnosť mu asi nemohol spôsobiť „stalinista“ Jilemnický, ktorý bol skutočne spolupracovníkom Davistov, tak že v danom prípade nejde o žiadny „blud“.
Dôkazom je Jilemnickýho príspevok hneď v čísle DAV, jar 1925. Môžete si to aj overiť (pozn. editora). Davisti propagovali tiež Jilemnického diela. Napriek budúcim sporom o ideovú a umeleckú orientáciu komunizmu bol Jilemnický súčasťou davistickej scény.
Osobne by som sa priklonil k jeho sporu s Blahovým tvrdením o „liberálnom fašizme“, kvôli ktorému, ako hovorí ho zaradili medzi „propagandistov režimu“ a zrejeme tento moment vyvolal v p. Chmelárovi nie len nevoľnosť, ale aj záchvat zúrivosti voči DAV DVA.
Ja ten spor nepoznám, respektíve som ho nezaregistroval a rovnako by som Chmelára nezaraďoval k „propagandistom daného režimu“, je to názor, ktorý asi niekomu ušiel v návale sporu.
Pozn. editora: Názor zaradenia E. Chmelára medzi „propagandistov režimu“ nie je žiadnym postojom redakcie DAVu a ak sa takýto názor na webe objavil, je to postoj konkrétneho autora. Takže E. Chmelár opätovne zavázda.
Podľa môjho názoru však výraz „liberálny fašizmus“ rozhodne nie je „politologický nezmysel“, ale tak ako aj mnoho iných „nezmyslov“ je nespornou realitou. Ak pán Chmelár považuje výraz „liberálny fašizmus“ za oxymoron, tak je zrejeme, že nerozumie samotnému pojmu liberalizmus, alebo lepšie povedané, rozumie mu len jednostranne, tak ako, je dnes bežne prezentovaný.
Avšak na rozdiel napríklad od J. Golberga, ktorý vo svojej práci „Liberal Fascism“ ho považuje fašizmus za produkt sociálne orientovaného ľavicového hnutia a nie pravicového. Ja pristupujem k danému pojmu z iných pozícií.
Pojem liberalizmu alebo lepšie povedané ideológia liberalizmu je produktom rozvoja kapitalistickej spoločnosti. Najčastejšie sa liberalizmus redukuje len na politickú formu slobody človeka spojenú so všeobecnými voľbami, pluralizmom, demokraciou a pod. Ak pojem liberalizmu redukujeme len na tento jeho čiastočný význam, tak veľkodušne prehliadame, že liberálna sloboda je v prvom rade a eminentne slobodou narábať so svoji súkromným vlastníctvom a v rámci neho v prvom rade so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov. Toto je aj pôvodný historický význam liberalizmu či ľudskej slobody, v období úsvitu rozvoja kapitalizmu, tak ako ho formuloval J. Locke.
Vznik a rozvoj súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov však nutne vedie k tomu, že masa pracujúcich je zbavovaná svojich objektívnych životných podmienok a začína byť len vlastníkom svojej pracovnej sily, svojej schopnosti pracovať, ktorá však bez objektívnych podmienok, nástroja a materiálu jej uplatnenia sa mení z formy rozvoja človeka na formu jeho biedy a poroby vo vzťahu k vlastníkom výrobných prostriedkov. Sloboda pracovnej sily v zabezpečení svojho materiálneho života spočíva len v tom, že si môže vybrať kapitalistu, ktorý ho bude vykorisťovať, t.j. reálne stále ostáva otrokom kapitalistov.
Jadrom liberalizmu teda nie je sloboda občanov, politická sloboda, ktorá sa neustále v nekonečných verziách vtĺka do hlavy občanov, ale sloboda kapitalistov či oligarchov, ktorí môžu so svojim vlastníctvom nakladať ako chcú a súčasne nesloboda všetkých ostatných.
V prípade, že politická sloboda inak neslobodných občanov ohrozuje slobodu súkromných vlastníkov, tak títo nemajú problém mocensky zrušiť politickú slobodu občanov a nastoliť fašistický systém vlády, tak ako sa to stalo napríklad v Nemecku. Inak povedané, výraz „liberálny fašizmus“ ukazuje verejnosti inak skrytú a temnú stránku nášho „slobodného“ a „demokratického“ života.
Prirodzene, že daná forma usporiadania spoločnosti poskytuje aj inú možnosť, na ktorú sa odvolávajú predovšetkým socialisti. Ide o možnosť získania politickej moci, ktorá sa potom použije proti kapitalistom, t.j. pracujúci ľud sa oslobodí spod nadvlády kapitalistov. Historicky sme uvedený prechod zažili u nás v 1948, ale tento prechod bol úspešný najmä preto, že sa udial v mocensky rozdelenom svete, v ktorom sme patrili do Sovietskej sféry moci. Ak by sme ale patrili do sféry moci západného kapitálu, tak by sa s najväčšou pravdepodobnosťou udialo to, čo sa udialo v 1976 v Chile. Tu sa v 1973 riadnymi voľbami dostali k moci Unitad Popular (1973) na čele so S. Allendem a ako náhle začali znárodňovať, tak došlo k fašistickému prevratu, podporovaného „demokratickými“ USA (1976). Politická moc pracujúceho ľudu sa nemohla rozvinúť a udržať jednoducho preto, že sa to udialo vo sfére vlády amerického kapitálu, ktorý výsledky demokratických volieb zlikvidoval, t.j. liberálny americký systém sa prejavil vo vzťahu k Chile ako fašistický. A to nie je zďaleka jediný príklad fašistického postupu USA voči cudzím krajinám.
Ak pán Chmelár tvrdí, že výraz „liberálny fašizmus“ je politologický nezmysel, ako aj to, že P. Jilemnický nebol súčasťou davistov, tak potom nie je jasné, o akú „presnosť termínov“ a ich „význam“ mu ide, keď podľa neho „humanitní vedci“, spolupracujúci s DAV DVA na to rezignujú? Z vyššie uvedených argumentov plynie skôr to, že na „presnosť termínov a ich význam“ rezignoval pán Chmelár.
V závere je potrebné povedať, že ľavicová diskusia o rozmanitých spoločenských otázka na Slovensku je to, čo tu nesporne chýba a reálne vyzerá tak, ako ju predviedol pán Chmelár. Každému je tiež jasné, že za podmienok, aké na diskusiu kladie pán Chmelár, keď všetkých tých, čo sním nesúhlasia označí za „idiotov“ sa žiadna diskusia ani nezrealizuje.
doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc.
Pripojil sa aj docent František Škvrnda:
Priatelia, tiež sa pridávam k tým, ktorí podporujú DAV DVA. Som smutný zo stavu ľavice na Slovensku – ktorá má najmä prakticko-politický a nie intelektuálny charakter. Spôsobom, ako sa stavia k diskusiám pán Chmelár sa však nič nevyrieši. Takže veľa úspechov Davisti Dva a vyjadrenia pána Chmelára by nám mali dodať len podnety na posilnenie našich aktivít. S pozdravom František Škvrnda st.
Jeho Excelencia „hašterivý“ Edo Chmelár
napadol iniciatívu DAV2.
Chmelár môže mať kritický názor na snahu skupiny mladých intelektuálov, ktorí sa pokúšajú nadviazať na svojich predchodcov z medzivojnovej intelektuálnej ľavice.
No hrubosť, zášť a absencia argumentov, robia z neho iba hašterivého starnúceho ex-politika. Príliš z jeho neodôvodnených jedovatých slov cítiť frustráciu z vlastných politických neúspechov…
Edovi uteká politický čas, a aj ten biologický ho stresuje. Už nie je „nádejný“, odvážny ani kreatívny.
Ostala kôpka osobných neúspechov, ktorá nedáva dostatočnú oporu jeho mohutnému Egu…
Zbankrotovaná „vysoká škola“, ktorú založil a pochoval. Neúspešná prezidentská kandidatúra a ešte neúspešnejšia politická strana mu možno dávajú určitú kvalifikáciu posudzovať, čo je úspech a čo je neúspech (Edo dobre pozná jeho chuť).
Na rozdiel od jeho „iniciatív“ s podenkovým ( jepičím) životom, ho asi znervózňuje, že redakcia DAV2 funguje viac ako štyri roky. Vydáva časopis a ročenky s kvalitným obsahom a renomovanými autormi. Na webovom portály publikujú vynikajúce akademické osobnosti a rozvíjajú sa zaujímavé diskusie o smerovaní intelektuálnej ľavice.
E. Chmelár to vníma, ako krivdu.
Nespravodlivú reakciu slovenskej ľavicovej verejnosti, lebo…
…lebo predsa LENON, Eduard Chmelár má pravdu, opciu na pravdu a výhradné právo určovať, čo je pravda.
Nechcem byť rovnaký, ako Edo Chmelár.
Ako Chmelár neúspešný „zakladateľ“ VPN v Pezinku, neúspešný nosič vody Weissovej SDĽ, večný kritik jej vedenia (hoci ho dobre platili, nikdy mu „neponúkli“ žiadnu funkciu, nanajvýš malý kamrlík na 4. poschodí „gunduličky“).
Aj takí, ako Edko, majú právo na svoje miesto na slnku. Nakoniec tu a tam mu niečo rozumné prebleskne hlavou. Ale vzápätí to neguje svojou mentálnou nevyrovnanosťou.
Pamätám si ho, keď s holým pupkom v detvianskom kroji „protestoval“ proti Slovenčine , ako štátnemu jazyku. Vidím ho, ako spokojný sám so sebou, šťastný kráčal v čele gayov a lesieb v dúhovom pride…
Nuž, ja si myslím, že robil hanbu slovenskej ľavici.
Ale aj on má právo si to myslieť o iných
(len ho prosím – ako človek ašpirujúci na akademické pozície, by to mal vedieť -aby k svojim postojom pripojil aj nejaké argumenty)
Veľmi oceňujem, že s.Manda, ako jeden z mála súčasných ľavičiarov, sa nevzdáva tradičného marxistického slovníka, ktorý stále najlepšie vystihuje určité javy v spoločnosti, ktoré ľavica potrebuje uchopiť.
Dvojnásobne to platí pri témach, ktoré sú vlastné iba ľavici – teda o ktoré tradičná, či pokroková pravica nemá žiadny záujem. A ešte viac pri tých, pre pravicu „zakázaných“ témach, kde sa naplno odkrýva asociálnosť a dlhodobá neudržateľnosť pravicovej ideológie. Keby sa ľavica držala týchto tém, a neprijala by pravicové terminologické „zmäkčovadlá“, ale rúbala by do živého s využitím tohto tradičného marxistického slovníka, iste by to zvýšilo údernosť ľavicového slova.
Ako príklad uvediem s. Mandom včera spomínaný pojem „proletár“ a jeho odvodeniny.
Toto slovo sme úplne prestali používať, a nahrádzame ho hmlovinami ako obyčajní ľudia, pracujúci, zamestnanci, pravica najčastejšie pojmom občania.
Tento pojem treba znovu zaviesť do nášho jazyka, a ľuďom – proletárom zjednodušene vysvetľovať jeho pôvod, a jeho zmysel – teda to, že do tejto skupiny ľudí patrí väčšina ľudí živiacich sa závislou prácou, či už telesnou , alebo duševnou – tak aby sa ako proletariát vedeli samoidentifikovať.
O pojme kapitalizmus a jeho odvodeninách je škoda sa baviť.
Mne sa už neraz potvrdilo, že nejaký ľavicový príspevok, aj keď obsahovo dobrý, nebol dostatočne úderný iba preto, že hovoril príliš súčasným jazykom, ktorý, ako vieme, veľmi často , skrúca, pojmy a ich zmysel podľa potrieb „ducha doby“.
´´´´´´´´´´´´´´´´´
Čo sa týka prípadnej možnej zmeny spoločensko-ekonomického zriadenia vo svete, to stojí len na tom, že bohatí si do „novej epochy“ zachovajú svoje spoločensko-materiálne postavenie. Akákoľvek zmena spoločnosti, ktorá by toto postavenie ohrozovala bude neprijateľná, a tieto triedy budú silnou reakciou voči žiadaným spoločenským zmenám.
Takže ak otázka nového spoločenského zriadenia vyššieho stupňa stojí na tom, že bohatstvo a moc bude týmto triedam odňaté, tak sa prikláňam k názoru, že tieto triedy budú radšej usilovať o zavedenie určitej formy totality, na zachovanie ich postavenia, na úkor všeobecných slobôd más – proletariátu.
Niečo na spôsob spomínaného čilského fašistického puču.
Rútia sa na nás prezidentské voľby 2024. Mal by som znovu voliť „horala“ Ega, ktorý vyjde snáď len sám zo sebou, aj to nie vždy ?
A ako vravia všetci uvedomelí fašingtonskí honelníci – Manda for president ! A prečo ?
Lebo, okrem iného, sa neostýcha používať overenú a účinnú tradičnú ľavicovú terminológiu.
Kapitalista, buržoa, proletár – to cvendží !
Komunista – to zní hrdě !
Niekedy je problém aj v tom, že mnohí ľudia u nás majú dosť povrchné vzdelanie. A to napriek tomu, že môžu mať vyštudovanú školu, ktorá by mala poskytovať vzdelanie podstatne hlbšie. Príkladom môže byť beseda Ivana Mikloša a „nášho“ ľavicového europoslanca pred „mnohými“ rokmi. Hovorili aj o ekonomických otázkach a Ivanko Miklošovie začal používať jednu eristickú metódu, ktorá zabrala… Obvinil toho poslanca, že je insitným ekonómom…. Poslanca to vyviedlo z miery a tak Ivanko použil ešte niekoľkokrát tento pojem (bez toho aby vedel čo znamená v skutočnosti insitný) a rozhodil tak poslanca, že sa nevedel ani ovládať. Po nejakom čase som sa rozprával s kolegom čo kedysi tohoto poslanca učil filozofiu a ten povedal, že nepatril medzi tých vnímavejších študentov. Ani Boris Z. ani I. Mikloš v podstate nevedeli, čo znamená insitný – in situs…. – ale vnímali to len ako nadávku. Niečo podobné sa stalo pri besede už v zaniknutej televízii. Oproti mladému poslancovi za SDĽ (neskôr robil aj hovorcu) sedelo asi 5 „vrajnovinárov“. Mladý poslanec bol pomerne šikovný až do momentu, keď ho jeden z „vrajnovinárov“ obvinil doslova takto:….. ale ale pán poslanec, veď to, čo tu predvádzate…. to je čistá dialektika. Mládenec na novinára zareagoval tak, že sa zakoktal…..ale predsa ja…ja…. som mal za socializmu iba x. rokov !!! Nik z novinárov sa ani nezasmial. To dokazovalo, že ani ten mladý poslanec ani jeden z tých piatich „vrajnovinárov“ nemali pojem čo je to dialektika a že to nie je nadávka.
Aj Chmelár už pomaly teoreticky aj prakticky „vyprchal“ v tej našej politike a akosi je málo zaujímavý pre ľudí kolo (nielen v médiách). To čo predvádza nie je ani pokus o diskusiu ani pokus o polemiku ale iba pokus o rozvinutie nejakej škriepky. Ľavicovým myšlienkam mnohí ľudia môžu podobní ľudia skôr ublížiť ako pomôcť.
Všetky ponovembrové ľavicové aj pseudoľavicové politické strany na Slovensku profitovali vo voľbách z toho,že väčšina ich voličov si význam slova „socializmus“stotožňovala a dodnes stotožňuje s obdobím od r.1948 do r.1989. Pochopil to aj salónny ľavičiar Chmelár,ktorý vo svojich mnohých predvolebných kampaniach vsadil na mohutného „trójskeho koňa“ husto popísaného slovami socializmus,socialisti.sk,boj proti kapitalizmu a podobnými ľúbivými slovami,účelom ktorých bolo vzbudiť u Slovače nostalgiu po dobe minulej a získať ich hlasy.Bol to však „trójsky kôň“v ktorého útrobách bolo pevne usadené Chmelárove ideologické presvedčenie liberálneho demokrata aj so všetkým tým hnusom ako je vyzdvihovanie práv menšín od výmyslu sveta nad práva väčšiny, homosexualizmus,genderizmus,multikulturalizmus,denacionalizácia Slovenska,kozmopolitizmus….prosto všetko to,čo v každom slušnom človeku vzbudzuje odpor. Slúži ku cti slovenského voliča,že Chmelára prehliadol a odmietol.Dnes je p.E.Chmelár frustrovaný,zatrpknutý a v podstate neúspešný človek bez perspektívy ešte niečo významné v živote dosiahnuť.K tomu,aby za svoje osobné zlyhania urobil zodpovedným seba samého ešte nedospel a tak hľadá vinníka svojho neúspechu všade okolo seba a kope.Tentokrát si kopol do „DavDva“.Prepáčme mu to,nemôže za to!On je prosto taký!
Chvalabohu som ušetrený, na Facebooku nie som a nikdy nebudem.
Kultúra a intelekt človeka sa hodnotí predovšetkým podľa jeho vystupovania, podľa slovníka, ktorý používa pri komunikácii. To čo však splodil pán Chmelár voči Dav-istom predčilo akýkoľvek prejav vyjadrovania sa kultúrneho človeka. Hovorí sa, že ľudia sa nemenia, len v určitej chvíli vychádza na povrch ich skutočné vnútro. A tak je to aj v prípade tohto pána.
Keď založil „socialistov“ a postavil na piedestál tejto strany niektorých mladých ľudí aj z našich radov, komunistická strana vyjadrila znepokojenie nad ich nerozvážnosťou a doslova varovala pred charakterovými vlastnosťami ich predsedu. Pred jeho samoľúbosťou a egoizmom. Žiaľ, osobné ambície a vidina kariérnej budúcnosti bola a žiaľ aj je silnejšia.
V združení Dav dva má komunistická strana aj svojich členov (Karol Ondráš, Ivan Ľuljak Soňa Valovičová ….) aj priateľov. Názorovo sa nie vo všetkom zhodneme, ale dokážeme komunikovať a vymieňať si názory ako kultúrni a rozumní ľudia. Teoretická činnosť jeho členov je plne v súlade s marxisticko-leninskou tézou „bez revolučnej teórie niet revolučnej praxe“ a preto považujeme ich činnosť za mimoriadne prospešnú aj pre čerpanie poznatkov a obohatenie o mnohé myšlienky pre komunistickú stranu. Vážime si Lukáša Perného, Romana Michelka, Dávida Diczházyho ale aj ďalších členov.
Napriek mnohým nezhodám, podotýkam, že názorovým, vyjadrujem podporu reakcii Juraja Janošovského na vulgárne vyjadrenia na adresu Dav-dva. Nastavil mu zrkadlo s jasným čírym obrazom.
priznám sa, že na Edka mám už dlho pivku,ale aj na týchto skutočnostoach, ktorú sprostredkovali davisti 2 je vidieť ako chýba marxistický ľavicový priestor, toťe teraz prebieha diskusia je dobrou vecou a tak bny to malo aj byť.Edko nikdy nebol žiadný ľavičiar ani nikdy nebol, preto to celkom dobre vystihol aj Juro, ktorý ho podstatne lepšie pozná.Preto vítam tento diskusný priestor a som rád, že aj mnohí významní ľudia sa do toho zapájajú, lebo im nieje ľahostajný osud ozajstnej marxistickej ľavice a o to tu ide.
je celkom dobré, že aj tieto názory sa riašia prostrdníctvom Davu 2, považujem Eda za karieristu a nevyváženého človeka, prahnúceho po uznaní a moci, bohužiaľ mu to akosi nejde, hnutie Socialisti, ktoré založil a prevádzkuje je podľa mna strana na jedno použitie , bez akejsi ďalšej politickej náväznosti.
Och!
Mnohé postoje a aktivity pána Chmelára si vážim /protivojnové, ekologické…/, obdivujem jeho intelektuálnu výbavu a rečnícky talent, i svetonázorovo je mi blízky; no s takýmto hodnotením práce Davu Dva rozhodne nesúhlasím. Ľudia okolo Davu Dva nastavujú zrkadlo zločineckému kapitalistickému systému, vytvorili priestor pre diskusiu a ich obetavá práca si zaslúži POCHVALU, nie tvrdú kritiku.
Je mi smutno z toho, že sa ľavicovo zmýšľajúci ľudia nedokážu spojiť. SMUTNO!!!