Soňa Valovičová: Chceli sme bojovať! (Od mníchovskej zrady po národné oslobodenie) V. časť – Bábková vláda slovenského štátu

Slovensko, ktoré sa ako prvé v znamení na prelome stojacej novej Európy postavilo pod ochranu Adolfa Hitlera, sa tiež ako prvé začlení do tohto nového poriadku a splní si všetky svoje povinnosti. Keď som doteraz obdivoval oddanosť nemeckého národa k vodcovi, tak môžem ju len teraz správne precítiť. Len teraz viem správne precítiť pozdrav Heil Hitler! (Alexander Mach)

Zatiaľ čo vlády Veľkej Británie a Francúzska pokračovali vo svojej katastrofálnej politike, využil Hitler niekoľkomesačné obdobie relatívneho pokoja na prípravu ďalších vojnových ťažení. 9.apríla 1940 prepadli jeho vojská Dánsko a Nórsko pod názvom operácia Weserübung, aby si tak zabezpečil dôležité základne pred útokom na západ.
Dáni nekládli agresorovi príliš veľký odpor. Dánsko bolo pre Nemecko v podstatne nie veľmi dôležitým cieľom, jeho najväčší význam spočíval v tom, že bolo ideálnym odrazovým mostíkom pri útoku na Nórsko. Celá táto krajina je pomerne malá a rovinatá, čo z nej robilo ideálne bojisko. Malá dánska armáda nemala veľkú šancu vzdorovať nemeckým vojskám. Ráno 9. apríla sa však niekoľko jednotiek postavilo útočníkom na odpor, skôr ako boli prinútení sa vzdať, stratili tieto jednotky niekoľko desiatok vojakov. Po tom, čo sa asi 1 000 nemeckých vojakov ráno vylodilo v kodanskom prístave pustil sa s nimi do boja oddiel kráľovskej gardy. Len čo sa rozhoreli prvé boje, niekoľko letiek bombardérov Heinkel He 111 a Dornier Do 17 a začalo bombardovať mesto. Dánska vláda, ktorá nechcela riskovať straty na civilnom obyvateľstve okamžite kapitulovala. Hitler následne ponechal Dánom pomerne veľkú mieru samostatnosti, ktorá pretrvala až do leta roku 1943.

Nóri sa však húževnato bránili, obsadenie Nórska také ľahké nebolo. Hneď na začiatku útoku na Oslo Nemci stratili pri vstupe do Oslofjordu ťažký krížnik Blücher, ktorý ťažko poškodila nórska pobrežná delostrelecká batéria, a torpéda z pobrežných torpédových batérií ho už len „dorazili“ a poslali ku dnu. Na krížniku Blücher pri tom zahynulo asi 600 – 1 000 námorníkov. Obrancovia hlavného mesta získali čas pre kráľovskú rodinu a parlament, ktoré boli evakuované z mesta spolu s štátnou pokladnicou. To malo za následok, že sa Nórsko nikdy nevzdalo okupantom a ponechalo krajinu napospas Quislingovej nelegitímnej vláde, ktorá uzavrela s Nemeckom spojenectvo. Medzitým nemecké výsadkové jednotky pristáli na letiskách Fornebu v Oslo, Kristiansandskom letisku Kjevik a pri Stavangeri.

Uskutočnili tak prvý bojový výsadok v histórii. Jedným z letcov, ktorí sa zúčastnili výsadku a pristáli na letisku Kjevik bol i Reinhard Heydrich, neskorší ríšsky protektor Čiech a Moravy. Mestá Bergen, Stavanger, Egersund, Kristiansand S, Arendal, Horten, Trondheim aj Narvik sa útočníkom podarilo obsadiť v priebehu 24 hodín. V Ofotfjorde pri Narviku však v nasledujúcich dňoch prebehlo niekoľko námorných stretov. Najprv medzi pobrežnou ochranou a nemeckými útočníkmi a neskôr pri stretnutí nemeckých lodí s kráľovským námorníctvom. Torpéda s magnetickou rozbuškou na nemeckých ponorkách sa ukázali byť v arktických podmienkach neúčinné a nemalou mierou prispeli k nemeckým neúspechom. Nemci stratili prakticky všetky torpédoborce v okolí Narviku, Briti však zase nemali žiadnu pechotu, ktorá by vyhnala Nemcov z mesta. Pozemné boje sa následne začali v polovici apríla. Nemci sústredili okrem asi 2 000 vylodených vojakov generála Dietla aj posádky potopených lodí a postavili sa Spojencom na účinný odpor. Oslo padlo už v prvých dňoch, a posledným miestom bojov sa stal Narvik, ktorého sa nepriateľ zmocnil 8.júna 1940. Od začiatku poskytovali okupantom cenné služby fašisti na čele s V. Quislingom, ktorého meno sa skoro stalo synonymom národnej zrady a kolaborácie s nepriateľom.

10. mája 1940 obrátil Hitler svoje zbrane na západ, proti Belgicku, Holandsku, Luxembursku a Francúzsku. Tým sa stala bezprostredne ohrozená západoeurópska veľmoc – Veľká Británia. Politika zmierovania fašistického útočníka, ktorú francúzske a britské vládnuce kruhy uplatňovali po dlhé roky, vyústila nakoniec do tragického pádu a ohrozenia životných záujmov obidvoch národov a štátov.

Podľa pripraveného variantu operácie Gelb obišiel nemecký wehrmacht cez Ardeny nedobytnú Maginotovu líniu a prudkým úderom v smere na Sedan a Abbéville prenikol 20.mája 1940 z prielivu La Manche. Hlavné sily francúzskej armády a britský expedičný zbor boli odrezané a hrozila im skaza. 14. mája kapitulovala holandská armáda a 28. mája i belgická armáda. Na malom priestore okolo Dunkeru uviazli státisícové masy britských a francúzskych vojsk. Jedine odvážny zásah britského námorníctva a letectva a v neposlednom rade i prekvapujúca Hitlerova nerozhodnosť umožnili ich evakuáciu do Anglicka. Vojna však už bola rozhodnutá.

5. júna začala bitka o Francúzsko, pod názvom operácia Rot. Fašistické tankové kolóny si rýchlo razili cestu na juh, do vnútra Francúzska. Komunisti a vlastenci bili na poplach a volali po mobilizácii národných síl a rozhodnom odpore. Vo vláde však prevládali kapitulanti a zradcovia. 14.júna padol bez boja Paríž. O dva dni neskôr sa ustanovila Pétainova vláda, ktorá 17.júna požiadala Nemecko a Taliansko o prímerie. 22.júna Francúzsko kapitulovalo. K podpísaniu kapitulačnej listiny došlo na Hitlerov príkaz v Compiégne, v tom istom železničnom vagóne, kde roku 1918 maršal Foch diktoval podmienky prímeria zástupcom porazeného wilhelmovského Nemecka.

Tradičný súper Nemecka – Francúzsko – bol porazený.To, čo sa nepodarilo cárskej armáde za štyri roky prvej svetovej vojny, dokázal hitlerovský wehrmacht za šesť týždňov. Väčšia časť Francúzska bola okupovaná. Alsasko a Lotrinsko bolo pričlenené k ríši a na zvyšnom území vznikol bábkový štát na čele s vichyjskou Pétainovou vládou. Okupačnému režimu boli vystavené i národy Belgicka, Holandska a Luxemburska.

Nacistická ríša vyrástla na najväčšiu ozbrojenú moc kapitalistického sveta. Nasleduje Veľká Británia. Nacistický diktátor sa najprv snažil ovládnuť Anglicko mierovým rokovaním, lenže nový Churchillov kabinet, ktorý nekompromisne hájil záujmy britského impéria, odmietol všetky Hitlerove ponuky a ultimáta, vedomý si ich prijatím faktickej porážky. Britský ľud vtedy prejavil neobyčajnú pevnosť a odhodlanie nepoddať sa fašistickému násiliu. Za týchto okolností sa Hitler rozhodol zraziť Anglicko do kolien ozbrojenou mocou. Zostrenou námornou blokádou a drvivými údermi luftwaffe sa mala dovŕšiť invázia a okupácia britských ostrovov. Predohrou k inváznej operácii Seelöwe bola letecká bitka o Anglicko. Göringove letectvo, ktoré v dovtedajšom priebehu vojny nenašlo rovnocenného súpera, malo vytvoriť všestranné predpoklady na vylodenie. Bitka sa začala 13.augusta 1940. Nad Anglickom sa rozpútali prudké boje. Stovky bombardérov, sprevádzané stíhačkami, sa denne objavovali nad britskými mestami a pokúšali sa vyradiť z boja britské kráľovské letectvo, rozrušiť ekonomiku krajiny a zlomiť morálku obyvateľstva. Vzdušná dráma mala vyvrcholiť v septembri, v čase plánu Hitlerovej invázie. Luftwaffe však neuspela. Operácia Seelöwe je odvolaná a preložená na jar 1941.

Od leta 1940 začala v Hitlerovej vojnovej stratégii prevažovať idea východného ťaženia. Čoraz viac sa totiž ukazovalo, že ZSSR je popri USA hlavným faktorom, na ktorý sa Briti vo vojne spoliehali. Preto sa porážka Sovietskeho zväzu mala stať základným predpokladom definitívneho pádu Britskej ríše.

Od začiatku vojny prebiehali prudké boje o námorné komunikácie. O udržanie voľného pohybu po mori sa usilovala predovšetkým Veľká Británia, ktorá bola závislá od dovozu zo svojich zámorských dŕžav i zo Spojených štátov. Nemecké vojnové námorníctvo bolo podstatne slabšie ako britské, ale jeho ponorky a hladinové plavidlá spôsobovali Veľkej Británii citeľné straty. K hromadným stretom veľkých vojnových lodí dochádzalo pomerne zriedka. Hitlerovci sa nemohli merať s veľkou britskou námornou silou, preto sa námorné nacistické velenie sústredilo na ponorkovú vojnu. Okrem Atlantiku sa stalo exponovaným bojiskom i Stredozemné more, kde sa Briti stretávali predovšetkým s talianskym loďstvom
V polovici augusta 1940 prinieslo Mussoliniho Taliansko vojnové operácie na africký kontinent, s cieľom ovládnuť stredomorský priestor a vytvoriť v Afrike veľkú koloniálnu ríšu podľa vzoru starovekého Ríma. Britom sa po veľkých územných stratách podarilo taliansky postup dočasne zastaviť.

28. októbra 1940 zaútočila početná talianska armáda zo svojich základní v Albánsku proti Grécku. Vojna však mala prekvapujúci priebeh, slabá grécka armáda kládla nepriateľovi húževnatý odpor a vzápätí prešla do rozhodného protiútoku, ktorý sa skončil až hlboko na albánskom území. Sebavedomý „duce“ bol zdrvený. Ťažké porážky v Afrike, Grécku i na mori otriasli prestížou a autoritou fašistického režimu. Mussolini bol nútený požiadať Hitlera o pomoc. Tým sa skončila tzv. talianska paralelná vojna a Taliansko sa ocitlo plne vo vleku Nemecka. Do severnej Afriky prišiel Rommelov Afrika-Korps a aj Grécko sa stalo objektom nacistických útočných plánov.

Na jeseň 1940 sa už Hitler definitívne rozhodol, že zatiaľ ustúpi od invázie na britské ostrovy a že všetky svoje sily napne do útoku proti Sovietskemu zväzu. Porážka tejto krajiny má znamenať splnenie hlavného cieľa nacistického hnutia – získanie životného priestoru na východe a súčasne vytvoriť i predpoklady pre konečnú porážku Veľkej Británie. 18. decembra je schválený plán Barbarossa, ktorý predpokladá bleskovú porážku Sovietskej armády a likvidáciu sovietskeho štátu. Súčasťou príprav na východné ťaženie je upevnenie vojensko-politického zväzku s Talianskom a Japonskom, ktoré našlo svoj výraz v pakte troch mocností z 27.septembra 1940. Postupne sa k osi Berlín-Rím-Tokio pripojil rad satelitných štátov, medzi nimi aj klérofašistický slovenský štát.

Na stráž!

,,Čím je pre nás pozdrav »Na Stráž!«? Tento pozdrav je pre nás symbolickým prejavom nášho národného svetonáhľadu. Dvíhanie pravej ruky pri pozdrave znázorňuje naše hrdé hlásenie sa k veľkej rasovej pospolitosti árijských národov a k spoločnej árijskej civilizácii.“ (Gardista, 10. 10 1940)

Audiencia v Salzburgu, ktorá bola súčasťou širšieho Hitlerovho plánu urýchliť na Slovensku vytvorenie fašistickej diktatúry podľa nemeckého vzoru, zabezpečiť absolútnu poslušnosť bábkovej slovenskej vlády a posilniť hlavne radikálne krídlo v HSĽS prináša trpké plody pre národ. Salzburg je začiatok cesty prenikavých vnútorných premien na Slovensku. Slová Jozefa Tisa v ďakovnom telegrame vravia o klérofašizme, ktoré dnes v 21. storočí popiera ľudácky prúd: ,, Excelencia! Pri prekročení ríšskonemeckých hraníc prijmite prosím moju najsrdečnejšiu vďaku za priateľské prijatie vo Vašom Berghofe. Rozhovor tu vedený je novým nezvratným dôkazom toho, akého úprimného zástancu svojho úplného a vlastnoštátneho vývoja má vo Vás slovenský národ.“

Nasadenie nemeckých beráterov do jednotlivých štátnych orgánov, brutálna demonštrácia sily a posilnenie pozícií radikálov v ľudáckom tábore signalizujú vytváranie nových podmienok pre užší vzťah a pevnejšie primknutie sa ľudáctva k hitlerovskému vzoru. Nacistická politika už neskrýva svoje rozhodnutie úplne ovládať Slovensko, či už z hľadiska politického, hospodárskeho, ako i vojenského. Politika ľudákov sa preto pohybuje iba v medziach, aké im nacistické Nemecko ako bojovník proti prehnitej demokracii a „rozkladnému“ boľševizmu dovolí presadiť vo svojej mocenskej sfére: ,, Slovensko nikdy nebude patriť pod vplyv Ruska. Kto by sa opovážil odo dneška hlásať, že príde Rus, aby nás vraj oslobodil, ten je škodcom národa a proti tomu vláda zakročí ako proti zločincovi.“

Zákonodarstvo a politická prax slovenskej vlády postupne likvidujú politické a osobné slobody – slobodu tlače, zhromažďovania, možnosť politického organizovania, ochranu osobnej slobody pred svojvôľou byrokracie, a pod. Minister vnútra Slovenskej republiky má možnosť dať bez súdu zavrieť do koncentračného tábora ľudí, ktorí sú prekážkou v budovaní slovenského štátu. Koncentračný tábor v Ilave je takmer stále plný režimu nepohodlných alebo jednoducho podozrivých ľudí, zatvárajúcich a prepúšťajúcich podľa ľubovôle úradov. Opozičná tlač je úplne likvidovaná, cenzúra ostražito dbá, aby na verejnosť neprenikali žiadne vládne nepohodlné myšlienky. Neľudácke záujmové a spoločenské organizácie, ktoré prežili autonómiu, vláda razom zakázala, alebo ich pohltila Hlinkova garda, Hlinkova mládež, HSĽS, kresťanské odbory. Politický monopol HSĽS je už uzákonený a stal sa základom politickej sústavy štátu podľa §58 ústavy. Okrem HSĽS sa akceptujú iba strany národnostných menšín, Nemecká strana a Maďarská strana. Ľudová strana sa prispôsobuje týmto novým pomerom a odhadzuje demokratické prežitky aj vo svojej vnútornej organizácii.

Po Salzburgu sa úsilie o realizáciu zvrátených ideí slovenského nacionálneho socializmu rýchlo zintenzívňuje . Slovenský štát pristupuje k agresívnemu „paktu troch„. Posilnenie tukovsko-machovskej skupiny slúži nacistom ako nástroj nátlaku na Tisu a jeho okolie, pričom však dbajú na zachovanie vedúceho postavenia práve Tisovej garnitúry, pretože Tiso je v tomto čase široko obľúbený v spoločnosti. Tiso, dostatočne spracovaný, je pre ríšu užitočnejší ako jeho konkurenti, lebo ich nástup k moci by nevyhnutne spôsobil dezorganizáciu hospodárstva a chaos, čo by bolo v priamom protiklade so záujmami ríše na prahu ďalšej dobyvačnej vojny.

Spor dvoch krídel oficiálnej ľudáckej politiky – konzervatívneho, umierneného a radikálneho profašistického sa prejavuje v celom politickom živote Slovenska. Slovenský snem patril do prvého krídla a v klérofašistickom mocenskom systéme hrá nepatrnú bezvýznamnú úlohu. Je buď v úlohe katalyzátora, buď v úlohe retardačného činiteľa, či iba ako trpný pozorovateľ a registrátor dejov. Snem sa však zúčastňuje na budovaní nedemokratického systému, je jeho tvorcom, súčasťou i obeťou zároveň.

Slovenský národný socializmus

Reč predsedu vlády dr. Vojtecha Tuku, Nitra, župný zjazd HSĽS, 24. august 1940:

,, Slovenský národ po dosiahnutí samostatnosti a nezávislosti sa mal rozhodnúť, ako si vybudujeme svoj štátny život.Mohol voliť medzi troma možnosťami: pridržiavať sa doterajšej liberálno-demokraticko-kapitalistickej línie, vziať si za vzor národný socializmus alebo východný vzor, komunizmus. Nastupujeme cestu slovenského národného socializmu.Po Salzburgu stojíme už na žulovom podklade.

Liberalizmus a demokracia sa prežili –
Sústava liberalisticko-demokratická a kapitalistická bola založená na podklade osobného záujmu. Filozofia tohto smeru hlási, že každý človek najlepšie vie, ako si má zariadiť svoj život.Táto sústava sa ukázala byť časom klamnou.Vinou konkurencie zvíťazil majetok nad prácou, väčší majetok zvíťazil nad menším. Národná práca produkovala málo a demokratickým zariadením produkovaná národná sila, nemohla docieliť značného prospechu a všeobecného blahobytu. Preto sme sa odklonili od tejto línie. Aké úspechy zabezpečil a kam doviedol národy demokratizmus, to sme videli na osude bývalej Ćesko-Slovenskej republiky, na osude Poľska a na osude ostatných národov, ktoré spravovala demokracia a ktoré podľahli mocnosti, čo na podklade národného socializmu vyvinula nezdolateľnú energiu.

Národný socializmus ako príkaz nového života –
Národný socializmus nie je u nás novotou.Naša ústava vyjadruje v zárodku stanovisko – každá práca, či duševná, či telesná, je občianskou povinnosťou. Národnosocialistický systém zriadil hospodárstvo riadené štátnou mocou. Táto organizácia umožňuje zvýšený výkon a najmä zrýchlené tempo. Najväčším pokladom národa je práca a každá hodina, ktorá sa nevyužije je stratou.

Kresťanskosť v národnom socializme –
Niektorí dôstojní páni sa zľakli národného socializmu, lebo vraj nemecký národný socializmus utláča cirkev.Ale na Slovensku prevládne slovenský národný socializmus. Ako sa stalo, že v Nemecku dostala sa cirkev do konfliktu s národným socializmom? Tá židovská veda, ktorá sfalšovala všetko, čo bolo možné, vynašla tézu, že vlastenectvo sa protiví socializmu. Nemecko po svetovej vojne sa nachádzalo v takej biede ako máloktorý národ v dejinách. Vtedy prišiel neznámy vojak, jednoduchý robotník, Adolf Hitler a postavil novú tézu, že nie protiviť sa jeden druhému, ale patriť k sebe. Moc bola vtedy v rukách rudo-čiernej koalície.Ako sa dostali katolícke strany do kompánie s marxistickými, to nejdem rozoberať. Boli spolu, a keď Hitler chcel uskutočniť svoj program, musel sa dať do boja s držiteľmi moci. Páni biskupi sa zľakli a zakázali účasť kňažstva na tomto hnutí. Hnutie išlo potom bez nich.

Kňazi v sociálnej práci –
Slovenský národný socializmus bude v tomto iného rázu ako nemecký národný socializmus. U nás vlastenectvo vyrástlo z pôdy náboženstva. Spolu sme bránili svoju slovenskosť aj svoje náboženstvo. Dôstojní páni! Zapnite sa do hnutia slovenského národného socializmu. Neodvracajte sa od tohto hnutia, lebo je to svetový prúd, a keby sme sa my Slováci nedali všetci do práce, znamenalo by to skazu národa.

Komunizmus vylučuje sa zo Slovenska –
Naše stanovisko ku komunizmu je jasné. Nech si každý zariadi život podľa svojho. Keď si národy ZSSR zariaďujú svoje veci podľa komunistických zásad, my im dožičíme, aby sa im dobre viedlo. Ale na Slovensku, kde zavládne národný socializmus, hlásať komunizmus je zločinom, a s tými, ktorí by sa dali na tieto bludné cesty, vláda bude musieť zaobchádzať ako so zločincami. Nedajte sa zvádzať heslom všeslovianstva. Mali sme už príležitosť skúsiť to slavianstvo. Vieme, ako s nami zaobchádzali českí a poľskí bratia. Netreba mnoho vysvetľovať, ako by sa s namu zachádzalo, keby sa sen dostali nejakí tí slaviani. To všeslavianstvo je dnes vábidlom, aby Slovákov dostali touto cestou na šikmú plochu komunizmu.

To, čo som povedal platí aj o Židoch. Źid musí byť nezmieriteľným nepriateľom národného socializmu, lebo Źidia sú buď kapitalisti, alebo komunisti. Aj židovskú otázku preto musíme riešiť radikálne, ináč naše plány stroskotajú. Nemôžeme trpieť, aby sa na Slovensku rozťahoval židovský kapitál. Nemôžeme ďalej trpieť, aby nás hospodársky a obchodný život bol otravovaný židovským duchom, nemožno ďalej trpieť, aby celá literatúra, naše umenie podliehalo židovskému duchu.Toto slovo nechcem viac počuť.

Hlinkova strana nemení ducha, len metódy –
Hlinka bol, je a bude naším vodcom, nie zvečnelým, ale večným vodcom. Heslo Andreja Hlinku: Za Boha a národ!, už vtedy nestálo ďaleko od národného socializmu, pretože vyjadrovalo myšlienku – nič pre seba, všetko za národ, zatiaľ čo nemecký národný socializmus vyjadruje toto slovami: všeobecný záujem nad osobný záujem. Dnešná generácia sa však nemá pýtať na to, čo robil Hlinka, ale opýtať sa, čo by robil dnes. Som presvedčený, keby Pán Boh mu dal dlhší život, dnes by aj on hlásal národno-socialistickú líniu. Strana HSĽS bude vedená v duchu Hlinkovom, ale bude pracovať metódami hitlerovskými. Tu sa obraciam na vás rodobranci. Vy ste boli chrbtovou kosťou ľudovej strany, a budete jej chrbtovou kosťou i naďalej, aby sme udržali silného ducha národa.

Pokračujeme v sociálnej revolúcii –
Naša revolúcia nebola skončená. Vlani sme robili politickú, teraz ideme robiť revolúciu sociálnu.Národ sa musí prerobiť. Proti neposlušným sa musia použiť aj silné prostriedky. Keby Slovensko prepadlo na dnešnej ťažkej skúške, nový boj by ho priviedol do hrobu.

Národ obstojí v osudovej skúške –
Slovenský národ stojí pred ťažkou skúškou. Má dokázať svoju životaschopnosť v novej Európe, ktorá sa má teraz znovuzrodiť. Sú mnohí, ktorí pochybujú, že sa nám podarí zložiť túto skúšku národnej vyspelosti. Sú to bývalí čechoslováci, ktorí hlásali, že Ćesko-Slovenská republika s takými skvelými pevnosťami, s tak skvelou armádou Nemecko porazí.Táto nádej sklamala. Povrávalo sa tak aj medzi vlastnými a tá malovernosť sa nedala vykynožiť. Aj medzi Nemcami boli takí, ktorí sa na nás dívali s akousi pochybnosťou. Prišiel náš však veľký priateľ, náš šľachetný ochranca Adolf Hitler, vyslovil nám dôveru a pomohol nám k samostatnosti a neodvislosti. Jeden z jeho najužších spolubojovníkov povedal: Máme vo vás dôveru, dostanete moc, dostanete všetky možnosti, dostanete poradcov, aby vám pomáhali,ale ukážte čo viete!Verím, že s božou pomocou slovenský národ zapojí sa do toho víťazného pochodu a v oddanosti k svojeti a k poslušnosti k vláde dôjde Slovenský štát kýžeho cieľa.“

Rasová očista

,,Na národe ťažká hnida, kto kupuje dnes u Žida!“ (Gardista, 3. 10 1940)

Režim je mierny, a v rámci svojho typu autoritatívnej diktatúry, liberálny voči tým, čo mali to šťastie sa narodiť v slovenskej alebo nemeckej rodine a k tomu ešte kresťanskej. Pravda, je to miernosť len voči poslušným, koncentračný tábor v Ilave je denne zásobovaný ľudským materiálom. Celkom inak sa berú Židia. Vydelenie na rasovom princípe prebieha najponižujúcejším a najbrutálnejším spôsobom všetkých čias. Úrady robia osobitnú evidenciu Židov, § 8 vládneho nariadenia O právnom postavení Židov pod trestom prikazoval nosiť na verejnosti označenie, ďalší paragraf zakazoval manželstvá s árijcami, za mimomanželský styk určil trest do 5 rokov väzenia. Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní, Źid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií. Na Slovensko prichádza spolu s ostatnými nemeckými poradcami špecialista na židovskú otázku Wisliceny a prináša so sebou jednoduchý plán: ,,Pozbavím 90000 Židov príjmu a majetku, vznikne z toho židovský problém, ktorý možno riešiť iba vysťahovaním.“

Vývoj ide presne podľa tohto plánu: ,, … boli to Židia, ktorí udavačstvom, ničením národného majetku slovenského, slovenských mravov a slovenského národného ducha slúžili svojich ochrancom a chlebodarcom. Židia podporovaní vládnucou triedou, sa valili so všetkých kútov sveta, z Ruska, z Haliča, z Dolnej zeme na územie, obývané Slovákmi, uchvátili do svojich rúk obchod, živnosti, slovenskú zem, lesy, a slovenská krv odtekala do cudziny, kde sa tratila, hynula, a tí, čo ostali doma, trpeli pod korbáčmi židovských fabrikantov, statkárov. Zhudné dielo židovstva na slovenskom národe dokončievali židovskí krčmári. Zalkoholizovali celé kraje, otravovali náš ľud denaturovaným liehom, ničili rodiny, majetky a mravy. Priznajme sa otvorene: máme na Slovensku mrzákov a aj ľudí duševne menejcenných. Kto nesie na tomto vinu? Źidovskí krčmári! … „

Slovenské židovské obyvateľstvo je systematicky a plánovite zbavované hospodárskych, spoločenských, občianskych a nakoniec aj základných ľudských práv. Utvára sa tu mnohotisícová masa úplne ožobráčených, bezprávnych ľudí, ktorá sa stáva nepohodlnou sociálnou záťažou štátu. Proces vrcholí vydaním tzv. Źidovského kódexu, ktorý vychádza 9. septembra 1941. Kódex vo svojich 270 paragrafoch do detailov zafixoval riešenie židovskej otázky na Slovensku na prísnom rasovom princípe. Stáva sa jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe!

Už v lete 1939 vznikli židovské koncentračné tábory. Sú v nich integrovaní tí neárijskí občania, ktorí sa chovajú vyzývavo voči štátu, HG, alebo sú škodcami slovenskej veci. Prvé pracovné tábory organizuje slovenské MNO zo židovských osôb v rámci ich prezentačnej vojenskej služby. Tieto tábory postupne existujú vo Vranove, Humennom, Liptovskom Hrádku a Zohore. V rokoch 1939-1940 vznikli z iniciatívy HG židovské pracovné tábory, kde sú za niekoľko týždňov či mesiacov internované neárijské osoby v rámci ich spoločenskej a občianskej diskriminácie. V polovici roku 1941 sa zriaďujú väčšie pracovné strediská a na jar 1942 sa začínajú deportácie Židov zo Slovenska do nacistických táborov smrti.

Hon na bosorky na princípe völkisch

Po oficiálnom zavedení národného socializmu nadiktovaného zo Salzburgu nastávajú na Slovensku veľmi ťažké časy. Kto nearizuje a nejde ruka v ruke s pozdravom Na stráž!, je prenasledovaný, šikanovaný a posielaný do koncentračného tábora. Prezídium ministerstva vnútra ústrednej a štátnej bezpečnosti začína doslovný hon na bosorky. Protištátne vinní sú najmä komunisti, ktorí spolu so Židmi tvoria jadro úhlavného nepriateľa Slovenského štátu: ,,Nariaďujem: Okamžite odoberte rádioprijímače Źidom (viď.vládne nar. čís.63 z roku 1939 Slov.zák) a tým neprajníkom nášho štátu, ktorí bolo po 14. marci 1939 odsúdení pre politické trestné činy, a všetkým osobám, proti ktorým máte dôvodné podozrenie, že sú protištátne činní, hlavne komunistom. … Na stráž! za ministra Dr.Ambra 13. 9 1940, Bratislava „
,,Nariaďujem dnešným dňom prevádzanie domových prehliadok u osôb, ktoré v býv.republike sa zvlášť politicky exponovali za česko-slovenskú ideu, a u osôb, ktoré sú známe i dnes svojim česko-slovenským zmýšľaním, ďalej u osôb, ktoré svojou činnosťou sú odôvodnene podozrivé, že sa zaoberajú protištátnou činnosťou. Domové prehliadky u takýchto osôb nech sú konané v akejkoľvek dobe podľa trestného poriadku a nech sú prevádzané bez doručenia výmeru, z podozrenia nebezpečnej politickej činnosti. … ..Za týmto účelom nariaďujem, aby prehliadku konajúce úradné orgány boli v spojení s miestnym veliteľstvom HG, ktoré orgány pri zistení takejto závady zavolajú si pred byt, u ktorého sa koná prehliadka, 10-20 gardistov v občianskom obleku, ktoré budú mať za úkol robiť verejnosť a vinníka takto pred verejnosťou zosmiešniť a vyhlásiť za škodcu národa a vlasti. .. Na stráž! za ministra Dr. Ambra 14. 9 1940, Bratislava „

Domové prehliadky u týchto osôb sa konajú v akejkoľvek dobe a v akomkoľvek čase. Ťažiskom prehliadok je nájsť závadný politický materiál. K príkazu je doložená zároveň kontrola potravín, ktoré sa v dotyčných domoch nachádzajú. Ak sa nájdu zásoby potravín, tie sú ihneď skonfiškované, majitelia zatknutí a odvedení na výsluch!

V prvých septembrových dňoch sa odzrkadľuje prvý rok tejto vojny. Niekoľko sto rodín veľkokapitalistov a bankárov Anglicka, Francúzska, Nemecka a Talianska vohnali mnohé národy Európy do vzájomného vraždenia. Ľudia zomierajú na frontoch, hladujú, perspektíva hladovej zimy hrozí aj Slovákom. Preto komunistické strany Nemecka, Francúzska, Anglicka a Talianska spolu so všetkými pokrokovými organizáciami svojich krajín vydávajú k 1. septembru 1940 manifest, v ktorom volajú všetkých ľudí dobrej vôle celého sveta proti imperialistickej vojne, za mier a bratstvo národov.

Nemecký národný socializmus, ktorý demagogicky bojuje za spravodlivé usporiadanie novej Európy a Slovensku vytýčil „dôstojné“ miesto na základe princípu völkisch nenachádza odozvu u obyčajných ľudí.: ,,Bolo zistené v poslednom čase, že komunisti vyvíjajú činnosť..V dôsledku toho nariaďujem : Prísne pozorovanie osôb v úvahu prichádzajúcich, zvlášť robotníctva v továrňach a tých stredísk, kam sa dotyční schádzajú do zamestnania a rozchádzajú sa na všetky strany do svojich domovov. V každom prípade, kde budete mať odôvodnené podozrenie, urobte osobnú prehliadku. Toto opatrenie sa vydáva tiež cieľom pozorovania činnosti neprajných živlov(komunisti, židia a pod). Cieľom splnenia vám budú nápomocní členovia HG ..ktorí pri výkone používajú rovnakú ochranu ako úradné orgány..Pri plnení týchto úloh členovia HG sú oprávnení nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné úrady. ..Pred započatím výkonu poučte pridelených br.gardistov, že o každom počine a výkone musia zachovať absolútnu mlčanlivosť pod zákonnými následkami trestu. Gardistom pripomeňte ich prísahu. .. Tento obežník je prísne tajný a za prípadné vyzradenie, ako i za výkon ste osobne zodpovedný. Na stráž! za ministra /nečitateľný podpis/, 16.10 1940, Bratislava.“
,, Zo spoľahlivého prameňa dôvernou cestou dostal som informáciu, podľa ktorej komunisti na Slovensku chystajú sa v noci z 5. na 6. novembra 1940 vylepovať plagáty, maľovať na stene komunistické heslá, rozširovať komunistické letáky .. vyvesiť komunistické zástavy. ..zdôrazňujem bezpodmienečnú nutnosť venovať otázke komunizmu a jej činnosti bedlivú pozornosť. .. u tých osôb, kde máte , kde máte odôvodnené podozrenie o skrytí komunistického materiálu, preveďte dôkladnú domovú prehliadku. ..osoba, ktorá uvedie na stopu, poťažne bude nápomocná pri odhalení komunistickej činnosti, bude odmenená peňažnou odmenou ..Tento výnos považujte za prísne tajný! Na stráž! za ministra /nečitateľný podpis/, 25.10 1940, Bratislava“
,, Keďže mám správy, že komunisti znova podniknú kroky .. nariaďujem s najväčšou prísnosťou a dôslednosťou previesť hneď toto: Zatknite všetkých bývalých komunistických poslancov a tajomníkov a odovzdajte ich ihneď do koncentračného tábora v Ilave, kde nech sú umiestnení v samostatných celách. Zatknite všetkých tých vedúcich komunistických pracovníkov, o ktorých ste presvedčení, že i teraz sú aktívne v komunistickej myšlienke činní. .. V prípade eventuálneho prepustenia týchto páchateľov na slobodu vyžiadajte si ich späť za účelom dodania ich do Ilavy. .. Na stráž! za ministra /nečitateľný podpis/, 7. 11 1940, Bratislava„

Za prácu – poslušnosť!

Na margo Dubnice, Považskej Bystrice a Podbrezovej a k prepúšťaniu robotníctva: ,, Ak na jednej strane je povinnosťou slovenskej vlády starať sa o spravodlivé splnenie spravodlivých požiadaviek robotníkov – rovnakou povinnosťou robotníkov na druhej strane je, plniť svoje povinnosti a podriadiť sa daným rozkazom. Bezdôvodní a neoprávnení nespokojenci, nech sú pripravení na to, že každý pokus o umelé vyvolanie nespokojnosti bude bezohľadne potrestaný, v záujme širokých vrstiev robotníckych!“.

Či k oprávnenému hnevu robotníkov pri odstraňovaní krívd od nadriadených: ,, Je to obyčajne iba pár ľudí – dvaja, traja -ktorí sa usilujú znechutiť stovky ostatných robotníkov vymýšľaním neexistujúcich krívd a volaním po ich náprave a odčinení. Nech je v tejto veci jasno: takéto a podobné počínanie niekoľkých nezodpovedných jedincov je počínaním typicky marxistickým, počínaním, ktoré je najcharakteristickejším znakom marxistickej mentality. Takýto večne nespokojní jedinci sú nepriatelia nášho štátu a národa a ako s takými treba – a aj sa bude – s nimi zaobchodiť. S takýmito škodcami a rozvratníkmi sa treba porátať. Sme presvedčení, že robotníci v takýchto prípadoch si sami spravia poriadok a zúčtujú s travičmi studní a s pochybnými bunkami, ktoré stoj čo stoj musia byť nespokojní, musia nadávať a štvať. „
Keď 30. októbra 1940 o druhej hodine popoludní začal štrajk baníkov v Handlovej, tlač i rozhlas šírili o tejto akcii množstvo demagogickým a protichodných zaručených správ. Od žido-marxistov cez živly až po tajných anglických agentov – to všetko nieslo vinu na štrajku baníkov s cieľom zakryť jeho pravú podstatu pred slovenským národom:,,Orgány štátnej bezpečnosti dávnejšie pozorovali činnosť určitých živlov, ktoré v posledných týždňoch sústredili svoju prácu práve na Handlovú. Predtým usilovali sa vyvolať nepokoje v Podbrezovej a iných robotníckych strediskách. Keď sa im to nikde nepodarilo, všetku agitačnú prácu a všetky svoje prostriedky vrhli na Handlovú. No, Handlová bola už dávno predmetom pokusov, vyvolať nepokoje.Tu bolo kedysi najviac komunistov a prevažná väčšina robotníkov za bývalej Československej republiky patrila do komunistickej strany a do ľavičiarskych organizácií. .. „

Tou príčinou však bolo neznesiteľné vykorisťovanie terajšou slovenskou vládou. Baníci pri stále vzrastajúcej dražobe a hladovaní boli nespokojní, i keď spočiatku veľmi trpezliví. Na začiatku roku 1940 poslali deputáciu k predsedovi vlády Tukovi s prosbou o zvýšenie miezd, okrem sľubu v ich prospech sa však nič nedialo. Ćo však nasledovalo pri štrajku? Obvinenie baníkov z porušenia zákona a poslanie na nich 200 policajtov, 2 roty vojska, 6 tankov a 9 obrnených áut. Najlepších a najaktívnejších baníkov pozatvárali ako zločincov! Aj taká prax v demagógii hesiel o sociálnej revolúcii a o znemožnení kapitalistického vykorisťovania.

Letáky a výzvy do boja sa však šíria ďalej, teror klérofašistického štátu ich nevie zastaviť. Najsurovejšie metódy mučenia komunistov si osvojujú trnavskí policajti, ktorí pri bití a mučení nútili obete zo zeme zlízať vlastnú krv. Trenčianski policajti zasa s vytiahnutými šabľami radi zastrašujú odseknutím hláv. Banskobystrickí majú radi gumové obušky a polievanie studenou a horúcou vodou a v Prešove zasa bitie po chodidlách. Zodpovednosť za tieto neľudské činy padá na zodpovedných vládnych činiteľov a všetkých ich prisluhovačov. No komunistov nezastrašuje žiadny teror a za jedného mŕtveho nastupujú desiatky iných.

Gestapovský teror po handlovských udalostiach zosilnieva, zatýkajú sa muži, ženy, robotníci, študenti, intelektuáli, i osobnosti verejného i kultúrneho života, medzi nimi aj dvaja známi slovenskí básnici. Solidarita medzi ľuďom však zosilnieva i v rámci internacionality. Podpora štrajkujúcich maďarských baníkov zo Slovenska je nezlomnou odpoveďou na teror Slovenského štátu na vlastných ľuďoch.

zdroj:
Slovensko po boku Nemecka v ústrety novej Európe. In Slovák. 30. júl. 1940, roč. 22, č. 178, s. 3.
Dejiny SNP 1944, Bratislava 1984, I.zväzok, s. 98-100
Correlli Bernett: Hitlerovi generálové. Brno, Jota 1997, s. 182
Mach, A. Nová éra Slovenska. In Gardista. 2. aug. 1940, roč. 2, č. 31, s. 1-2.
Slovenský zákonník, čiastka 7, rok 1939. Vládne nariadenie č. 32 zo dňa 24.marca 1939.
Slovenský zákonník, čiastka 41, rok 1939. Ústavný zákon č. 185 zo dňa 21. júl 1939.
VIETOR, M.: Príspevok k objasneniu fašistického charakteru tzv. slovenského štátu. In Historický časopis. 1960. roč. 8, č. 4, s. 482-508.
TUKA,V. Slovenský národný socializmus. In Slovák. 27. aug. 1940, roč. 22, č. 203, s. 1-3.
Slovenský zákonník, čiastka 52, rok 1941. Vládne nariadenie č. 198 zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov.
Úradné noviny, čiastka 37, rok 1941, č. 275. Vyhláška Ministerstva vnútra zo dňa 15.júla 1941, č.72010-II/4-1941.
ŠÚA SSR, fond NS. Dr. Martin Sokol, Ten ľud 11/1947. Zo správy A.Morávka o činnosti Ústredného hospodárskeho úradu na zasadaní Štátnej rady dňa 12.februára 1942.
Výpoveď D. Wislicenyho pred Národným súdom v Bratislave. Pravda, 5.august 1946.
Slovenský zákonník, čiastka 47, rok 1940.
Slovenský zákonník, rok 1941, 198/1941.
č.19327/3a – 1940 ÚŠB, ŠOBA Bratislava, Ž.ú.III, č.177/42 prez. cyklostyl, originál
č.19445/3a – 1940 ÚŠB, ŠOBA Bratislava, , Ž.ú.III, č.32/42 prez. cyklostyl, originál
č.22513/3a/40 ÚŠB, ŠOBA, Bratislava.Ž.ú.III, č.1793/40 prez., cyklostyl, originál
č.23336/3a/1940 ÚŠB, ŠOBA, Bratislava.Ž.ú.III, č.1793/40 prez., cyklostyl, originál
č.24664/3a/1940 ÚŠB, ŠOBA, Bratislava.Ž.ú.III, č.1793/40 prez., cyklostyl, originál
Za prácu poslušnosť! In Gardista. 26. sept. 1940, roč. 2, č. 40. s. 1
Zodpovednosť. In Gardista. 26. sept. 1940, roč. 2, č. 40. s. 1
Padne vláda Źidov na Slovensku! In Gardista. 26. sept. 1940, roč. 2, č. 40. s. 3
Náš národný pozdrav. In Gardista. 10. okt. 1940, roč. 2, č. 41, s. 1.
Z hroziacej katastrofy dôkaz sily. In Gardista. 5. nov. 1940, roč. 2, č. 46, s. 1.