Páni poslanci, a čo tak označiť kapitalizmus za odsúdeniahodný

Stránka Teraz.sk uviedla 15. 9. 2020 správu, ževraj naši zákonodarcovia chcú označiť ad hoc celé obdobie medzi rokmi 1948 až 1989 za odsúdeniahodné a de facto zaviesť inštitucionálnu cenzúru na akejkoľvek diskusiu o kladoch a záporoch tohto obdobia.

Nikto nepopiera, že sa pred rokom 1989 udialo množstvo zlých vecí, ale je choré, zákonne inštitucionalizovať prehlásenie, ktoré v absolútnom fanatizme odmietne aj všetko dobré, čo sa skutočne preukázateľne podarilo presadiť – od potravinovej sebestačnosti, cez právo na bývanie, právo na prácu, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, elektrifikáciu či všeobecnú vzdelanosť (odstránenie negramotnosti). Je to v podstate implikácia nejakej formy absurdného fundamentalizmu a antikomunistického fanatizmu do právnej roviny.

Taktiež sa tu hovorí o akýchsi znaleckých posudkoch. Nuž, kto ich bude vypracovávať? Za akým účelom? Kto bude určovať oných „znalcov“? Nie náhodou tento režim, ktorý je logicky v protipóle s tým minulým? Nuž, spýtam sa inak. Ak chceme ad hoc odsúdiť kompletne minulý režim pre „cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, či za bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia,“ tak sa spýtajme…

Čo sú to tradičné hodnoty európskej civilizácie? Osvietenstvo či kresťanstvo, katolicizmus či protestantizmus, individualizmus či kolektivizmus? Myslím, že takéto strieľanie abstraktných pojmov dokonale ukazuje nekompetentnosť tých, ktorí niečo takéto zo seba vypustili. Ďalej národných a náboženských práv – nuž a neboli to práve Novomeský a Clementis, ktorí za národné práva a v prípade Novomeského aj náboženské, horlivo bojovali? Ďalej sa uvádza úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd… otázka je ale kedy? V 50. rokoch? V 60. rokoch (za Dubčeka)? V 70. rokoch (za Husáka)? V 80. rokoch po Perestrojke? Kedy a v akom kontexte zase táto absurdná formulácia neuvádza. A neporušuje ľudské práva a slobody aj dnešný režim? Nie je náhodou obmedzované dominantnej časti obyvateľov právo na bývanie, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, právo na prácu? V tomto kontexte by sme museli odsúdiť aj súčasný režim, nakoľko nedokáže garantovať naplnenie sociálnych, občianskych a ľudských práv tak, ako ich deklaruje, pretože sú obmedzované trhovou ekonomikou.

Justičné vraždy sa udiali, ale schvaľoval ich aj Eduard Beneš po roku 1945 ako odplatu za vojnové zločiny, a Beneš rozhodne nebol komunista. Takže by podľa tejto logiky mal byť odsúdený aj on. Ktorý znalec posúdi, kto bol odsúdený právoplatne a kto vo vykonštruovanom procese? Taktiež nemožno porovnávať povojnovú éru napríklad so 60. rokmi či 70. rokmi.

O bezohľadnom ničení historických pamiatok by sa dalo hovoriť aj dnes, keď unikátne historické budovy oblepujú polysterénom či dokonca v prípade PKO či ponovom aj Istropolisu, rovno búrajú.

No a napokon príroda a životné prostredie dostalo najviac na frak práve vďaka inštitucionálne propagovanému konzumerizmu, ktorý je súčasťou všadeprítomnej trhovej ideológie, ktorá sa implementovala po roku 1989.

Nuž na záver teda otázka, ak chcete odsúdiť to, čo to bolo pred rokom 1989, museli by ste odsúdiť aj samých seba, pretože podľa uvedeného výroku sa dopúšťa väčšiny uvedených nespravodlivostí aj súčasný režim.

V kontexte pripravovaného zákona je morálne odsúdeniahodný aj režim, ktorý toleruje bezdomovectvo, nezamestnanosť, špehovanie (tajné služby), inštitucionálne podporovanú ideologickú cenzúru (konspiratori.sk) či znečisťovanie prostredia prostredníctvom propagácie modelu spoločnosti, ktorej hlavným a jediným zmyslom je dosahovanie zisku.

Nuž a na záver, čo sa týka pomenovania ulíc. Pozrite sa čo sa deje v Amerike a môžeme sa pokojne pozrieť aj na morálne prečiny niektorých pánov „demokratov“ či už vo svetom (ich utajované rasistické postoje, šovinizmus) alebo lokálnom kontexte (kolaborácia Demokratickej strany s ľudákmi v povojnových voľbách, ignorovanie porušovania práv v prvej republike). Skôr než začnete súdiť druhých, pozrite sa do vlastných radov.

Na a úplne na záver, bol to súčasný režim, ktorý umožnil rozpredaj národných podnikov, stratu suverenity, potravinovej sebestačnosti či schválenie bombardovania suverénnej krajiny (podpora preletov, Juhoslávia 1999) alebo vznik extrémne polarizovanej spoločnosti, ktorú tvorí na jednej strane extrémna chudoba v hladových dolinách a na strane druhej luxus a hyperkonzum pre vyvolených.

PS. Morálne právo odsudzovať minulosť má iba ten,
kto vytvorí lepšiu budúcnosť.

Peter Hron

2 thoughts on “Páni poslanci, a čo tak označiť kapitalizmus za odsúdeniahodný

  • 20. septembra 2020 at 13:59
    Permalink

    Zákonodárna iniciatíva biľag(k)ovať historické obdobie potvrdzuje dubióznosť (dubiózny príd. m. pochybný, neistý- Slovník slovenského jazyka) politiky a spoločenských vied. Napoleon údajne povedal, že „dejiny sú poviedky, na ktorých sme sa dohodli…“ Posl(r)anecké počty ukazujú, že aj viesť diskusiu na takúto tému, je zbytočné (rozhodnú, ako sa „dohodnú“). Partokratúra teda nie je vláda ľudu, nemá veľa spoločného s demokraciou. Nie je bez zaujímavosti, že od Francúzskej revolúcie vedú „konzervy“ boj proti demokracii ( priamej demokracii). Partokracia porušie všetky základné princípy demokracie ( bratstvo, rovnosť aj slobodu). Volebné programy a sľuby sú nevymáhateľné a slúžia iba na manipuláciu s hlasmi, nerozhoduje verejný, ale súkromný záujem a média neslúžia na angažovanie verejnosti do rozhodovania, ale na propagandu rozhodnutí, prijatých bez rešpektovania záujmov a názorov verejnosti- často dokonca smerujúcich proti nim!

Pridaj komentár