Vladimír Clementis, davista, vlastenec, socialista a obeť procesov 50. rokov

13. septembra 2020 Lukáš Perný 499 Views 0 Comments Lukáš Perný

„NEBYŤ ČINNÝ, ZNAMENALO BY NEEXISTOVAŤ. . . „
Vladimír Clementis

Keď čítame dejiny slovenského národa nachádzame osobnosti, ktoré pohli dejinami, ale ich príbeh je príbehom tak tragicky existenciálnym, že by ho mohol opísať sám Dostojevskij, Sartre či Camus. K týmto osobnostiam nesporne patrí aj významný slovenský právnik, spisovateľ, prekladateľ, diplomat a politik, Dr. Vladimír Clementis (* 20. 9. 1902 – † 3. 12. 1952).

Clementis bol autorom celého radu kníh o Slovanstve, redaktor DAVu a písal tiež sociálne reportáže a v prvej republike sa stal známy aj ako advokát chudoby, čo dokumentuje tiež film o Clementisovi Smrť ministra (v hlavnej úlohe Ján Króner).

POZRI AJ: Štúrovci a davisti – Viliam Plevza: Davisti v revolučnom hnutí – Červená sedmička nastupuje (o davistoch netradične) – Daniel Okáli, davistický literárny kritik a ukážky z jeho diela – Básnické dielo davistu Jána Roba Poničana

Spolu s Novomeským, Okálim, Sirackým, Poničanom, Urxom, Husákom a ďalšími bol súčasťou tvorivého kolektívu DAV, ktorý sa stal v 20. a 30. rokoch nositeľom novej avantgardnej kultúry, umenia a politiky; a zároveň nositeľmi slovanskej a slovenskej cesty k socializmu. V povojnovom období bol spolu s Novomeským, Husákom, Okálim a ďalšími hlavným iniciátorom tejto vízie, čo im dogmatici a karieristi neodpustili.

ADVOKÁT CHUDOBY A DAVISTA

Vladimír Clementis pochádzal zo šľachtickej a evanjelickej rodiny, pôvodom zo Skalice. Vyštudoval osemročné gymnázium, kde sa v ňom po skúsenostiach s maďarizáciou ešte viac prehĺbilo vlastenectvo, ktoré bolo prítomné aj v celej rodine Clementisa. Na gymnáziu sa tiež prostredníctvom českých prekladov dostal k marxistickej literatúre. Clementis študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde sa tiež angažoval v kruhoch socialistov. Tu založili už začiatkom 20. rokov združenie, ktoré viedlo ku vzniku DAVu. V druhej polovici 20. rokov sa stáva advokátskym koncipientom a v 30. rokoch advokátom. Medzi rokmi 1935 až 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. Na konci 30. rokov emigruje do Paríža a do USA. Podieľa sa na memorande slovenských politikov o postavení Slovenska v budúcom novom Československu. Je zatknutý, väznený a následne vstupuje do česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku. Podarí sa mu dostať až do Spojeného kráľovstva a začiatkom 40. rokoch pôsobí v londýnskom rozhlasovom vysielaní pre Česko-Slovensko ako Peter Hron.

SLOVANSKÁ CESTA K SOCIALIZMU
PROTI DOGMATIKOM A FANATIKOM

„Nekričme preč od tradície! Ale bližšie k životu a dnešku!“
Vladimír Clementis

Ľudia ako Novomeský, Clementis a Husák veľmi dobre vedeli, že dogmatický marxizmus založený na popieraní národných tradícií nikdy na Slovensku neuspeje. A uvedomili si to na základe vlastných chýb, keď v prvých číslach DAVu tvrdo útočili na konzervatívnosť národných kruhov. Pochopili, že poprieť národné dejiny v štýle robotník nepozná vlasť je nielen necitlivé k snahe predchádzajúcich generácií usilujúcich o národnú a sociálnu emancipáciu, ale je to maximálne nepraktické aj v politickom boji. Slovákom bol, je a bude vždy bližší Ľudovít Štúr a Janko Kráľ.

„Nastali nové časy. Čaká nás veľká slovanská budúcnosť. Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika, všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých všeslovanských literárnych dejín a Starožitností slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov a poštúrovcov až po naše dni,“ Clementis pri zakladaní Všeslovanského združenia v Bratislava (4.6.1945)

Politická a vojenská spolupráca Slovanov, ktorá sa dostala do popredia v druhej svetovej vojne ovplyvňovala aj povojnový kultúrny život na Slovenku. Už v júni 1945 v Martine založili Všeslovanský výbor, v Matici slovenskej sa vytvorilo Slovanské oddelenie. Vydali sa dva zborníky o štúdiách slovanských vzťahov a každoročne sa uskutočňovali slovanské dni na Devín, uskutočňoval sa pravidelne slovanský zjazd. Už v exile propagoval slovanskú cestu k socializmu prostredníctvom londýnskeho rozhlasového vysielanie, kde vystupoval ako Peter Hron. Dr. Gustáv Husák Clementisa zaradil (slovami Štúra) k zapaľujúcim iskrám ľudského ducha a spolu s Novomeským, Smrekom, Jilemnickým, Kráľom, Jesenským, ho označil za avantgardných činiteľov, ktorí v kultúrnom, umeleckom či politickom zmysle formovali socialistické hnutie.

SMRŤ MINISTRA

Po roku 1945 sa stal Clementis štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí a v rokoch 1948 až 1950 bol ministrom. V roku 1951 bol obvinený v procese proti buržoáznym nacionalistom, ktorý viedli fanatici a pragocentristi proti národným komunistom. Clementis bol odsúdený k smrti. Táto krvavá škvrna nikdy nezmizne z dejín Slovenska a je najväčšou hanbou samotného socialistického hnutia. Laco Novomeský v tomto kontexte napísal:

V bezohlavej honbe za centralizovanou mocou, za jej pevnosťou, neváhali jej predstavitelia zneužiť aj štátnu moc – ako je bezpečnosť a súdy – a v umelo nastrojených procesoch odsudzovali pod rozličnými zámienkami na mnohoročné žaláre mnohých jej odporcov, ba ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa dokonca na smrť.

V roku 1963 bol Vladimír Clementis rehabilitovaný a v roku 1968 in memoriam vyznamenaný ako Hrdina ČSSR.

Článok pripravil PhDr. Lukáš Perný