Viceprezidentka odborov, Monika Uhlerová v ROČENKE DAV DVA 2020: Sloboda sa obmedzila na neobmedzenú túžbu po zisku a konzume

V ročenke DAV DVA 2020 s podtitulom Čo robiť (pre zlepšenie postavenia pracujúcich) ste si mohli prečítať názory popredných českých a slovenských akademikov, osobností a intelektuálov. Medzi nimi je aj viceprezidentka odborov, PhDr. Monika Uhlerová, PhD. Prinášame vám jej článok. Ročenka DAV DVA sa dá stále objednať v kníhkupectvách.

ČO MAJÚ ROBIŤ ODBORY

Odbory sú kolektívnym nátlakovým združením a predpokladom ich úspešnosti pri dosahovaní svojich cieľov je vysoká miera organizovanosti a podpory. Niekoľko posledných dekád sa však táto miera znižuje a oslabuje. Vplýva na to množstvo interných faktorov vychádzajúcich z vnútorných systémových, inštitucionálnych či personálnych zlyhaní, ako aj externých dosahov, ktoré sú aj dôsledkom posilňovania globálneho kapitálu a cieleného oslabovania pozície a práv pracujúcich. Ale primárnu príčinu tohto stavu vidím (a tu si pomôžem Marxom) v postupnej strate triedneho povedomia pracujúcich v dôsledku akcentácie individualizmu, s čím je aj naša spoločnosť konfrontovaná posledných tridsať rokov.

Predpokladom existencie triedy je uvedomenie si, že k nej patrím, vedomie spoločných záujmov a organizovaný boj za dosiahnutie týchto záujmov. Jedným z nástrojov zlepšovania postavenia pracujúcich je odborové organizovanie a spoločný boj za svoje sociálne práva či už formou sociálneho dialógu, rôznych nátlakových akcií a štrajku. Je potrebné si uvedomiť, že kapitál a práca, čiže zamestnávatelia a zamestnanci, sú v prirodzenom konflikte a antagonistickom vzťahu, keďže primárne záujmy oboch skupín sú odlišné, sú nimi zisk vs. mzda.

SOCIÁLNY DIALÓG JE KULTIVÁCIOU KONFLIKTU

Sociálny dialóg je kultiváciou tohto konfliktu a necháva ho v latentnom stave so snahou vyhnúť sa jeho priamej demonštrácii. Pre to, aby sa tento konflikt nestal pre spoločnosť deštruktívny, a teda pomyselný zápas bol vyrovnaný, potrebujeme silné organizácie pracujúcich. Za posledné tri dekády sa aj naša, sťaby postsocialistická spoločnosť, stala obeťou modly tzv. slobody, ktorá sa však obmedzila na neobmedzenú túžbu po zisku a konzume. Začali sme žiť v presvedčení, že bohatý sa môže stať každý, kto uverí vo svoje schopnosti, kto využije príležitosti, ktoré sú rovnaké a bez limitov úplne pre každého, a ten, kto je chudobný, chorý, či iným spôsobom vylúčený z „pretekov“ o bohatstvo, nesie si za tento stav zodpovednosť sám, lebo je lenivý, neschopný, nevzdelaný. Takéto zmýšľa-nie značne poznačené ideológiou individualizmu až hraničiace so sociálnym darvinizmom považujem za nebezpečné a pre spoločnosť v konečnom dôsledku patologické.

Pri takomto mentálnom nastavení sú, samozrejme, odbory považované za zbytočné a parazitujúce organizácie. A to má opäť len dosah na oslabovanie pozície pracujúcich s nevyhnutnými konzekvenciami, ako je napríklad dlhodobo nízka úroveň miezd. Súčasná post industriálna spoločnosť stavia odbory pred ďalšie výzvy, medzi ktoré radím tzv. 4. priemyselnú revolúciu spojenú s digitalizáciou a automatizáciou a klimatické zmeny.

V oboch prípadoch môžeme predpokladať vážne dosahy aj na svet práce, pracovno-právne vzťahy, oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, štruktúru a charakter trhu práce. Za nevyhnutnú považujem diskusiu a neodkladné opatrenia férového prechodu na digitalizovanú a zelenú sociálne spravodlivú ekonomiku. Dané výzvy sa, podľa môjho názoru, spájajú s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociálnych práv, vytváraním kvalitných a hlavne udržateľných pracovných miest, skracovaním pracovného týždňa, znižovaním daňového zaťaženia práce, vyšším zapojením žien a mladých ľudí do rozhodovacích procesov, nerovným zaobchádzaním so zamestnancami a zamestnankyňami na pracovisku, či sociálnou inklúziou marginalizovaných skupín. A odbory musia byť nositeľom týchto tém, poukazovať, vytvárať tlak na vlády a hľadať riešenia pre zaistenie udržateľného rozvoja.

UDRŽATEĽNOSŤ A SOCIÁLNA ZODPOVEDNOSŤ

Nie konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ale udržateľnosť a sociálna zodpovednosť budú základným imperatívom nového ekonomického modelu. Aj mentálne nastavenie našej spoločnosti musí prejsť istým obrodením. Musíme si uvedomiť, že súčasný ekonomický systém pod mylným rúškom slobody a individualizmu postavený na bezprecedentnom raste s obmedzenými zdrojmi, je neudržateľný. V konečnom dôsledku nás vrhá do ekonomickej a sociálnej neslobody, vytvára obrovské sociálne a príjmové rozdiely a drancuje planétu. Na tom, či sa súčasná civilizácia dokáže s týmto problémom, ktorého je zároveň i strojcom, popasovať, stojí jej ďalšia budúcnosť a existencia vôbec. V blízkej budúcnosti budú v súvislosti s klimatickými zmenami rôzne zničujúce prírodné javy a katastrofy ako záplavy, suchá, požiare, hurikány, tsunami, búrky narastať a naberať na intenzite. V ich dôsledku budú najchudobnejší tejto planéty najviac zasiahnutí. Chudobní, ktorí zároveň nesú najmenšiu zodpovednosť za tieto zmeny, budú ešte viac chudobnieť. Obávam sa však, že tí najbohatší budú mať prostriedky na to, aby dokázali dôsledky klimatických zmien zvládnuť. Vidiecke oblasti a ich obyvateľstvo, ktoré už teraz trpí nedostatkom akejkoľvek sociálnej ochrany, bude sociálne najviac po-stihnuté a tlačené do chudoby.

KLIMATICKÉ ZMENY A PRACOVNÉ MIESTA

Klimatické zmeny sa podpíšu aj pod zánik niekoľkých desiatok miliónov pracovných miest. Sociálne zabezpečenie zohráva dôležitú úlohu v ochrane domácností zasiahnutých dôsledkami extrémneho počasia. Musí byť čo najviac flexibilné a adaptabilné na rýchlo meniace sa podmienky a prostredie a garantovať záchrannú sieť pre tých, ktorí sú a budú klimatickými zmenami zasiahnutí najviac. Sociálna ochrana ako preventívny nástroj sociálnej politiky je lacnejší ako všetky ďalšie nástroje, ktoré budú použité na odstránenie dôsledkov nielen klimatických zmien. Viem, že mnohí zamestnanci na Slovensku bojujú o svoje prežitie, ktoré im, bohužiaľ, ich príjem nie vždy dokáže zabezpečiť. Kým nemajú zabezpečenú dôstojnú mzdu a základné existenčné potreby, sťažka budú uvažovať o klimatických zmenách, vymieraní tisícok živočíšnych a rastlinných druhov, zelenej ekonomike, environmentálnej zodpovednosti veľkých firiem. Je preto dôležité zdôrazňovať tento problém aj v rámci odborov, preniesť vážnu diskusiu na národnú úroveň a vysvetľovať súvislosť medzi environmentálnou záťažou, vážnymi klimatickými zmenami a ďalším prehlbovaním sociálnych a príjmových nerovností, chudobou a vôbec udržateľnosťou života ako takého. Mnoho krajín už začalo implementovať politiky na zabránenie a odstránenie dôsledkov klimatických zmien, aby ochránilo svoje obyvateľstvo.

DIGITALIZÁCIA A IV. PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA

Digitalizácia stavia odbory a pracujúcich pred ďalšie vážne otázky. V rámci tejto témy sa hovorí najmä v technologických a ekonomických súvislostiach, prípadne o možných zmenách na trhu práce. No veľmi málo pozornosti sa venuje sociálnym dosahom, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť opomínané. V tomto kontexte môžeme predpokladať redukciu pracovných miest, ale aj vznik úplne nových pracovných miest a profesií. V dôsledku toho možno očakávať nárast štrukturálneho nadbytku pracujúcich, nárast sociálneho napätia a konfliktov. Obávam sa zvýšenej miery flexibilizácie a prekerizácie práce, vzniku nových sociálnych rizík a vytvárania nových sociálnych skupín, kde budú opäť tzv. konkurencieschopní, ohrození a vylúčení a následnej polarizácie spoločnosti. Riziká vidím v redukcii sociálnych štandardov a oslabení systémov sociálneho zabezpečenia a znižovaní podielu práce na národnom bohatstve.

Z tohto dôvodu bude nevyhnutné nastaviť verejné politiky tak, aby zo 4. priemyselnej revolúcie neprofitovala len úzka skupina vyvolených. Cestu vidím cez nástroje daňovej, sociálnej, vzdelávacej politiky, posilňovanie príjmov verejných rozpočtov napríklad cez oveľa ambicióznejší daňový mix, presun daňového bremena z práce na kapitál, progresívne zdaňovanie a platby do schém zdravotného a sociálneho zabezpečenia, zavedenie nových alebo posilnenie u nás skôr marginálnych daní, napr. daň z luxusu, majetkové dane, environmentálne dane, digitálne dane, dane z robotov, ďalej posilnenie sociálneho dialógu ako garancie sociálneho zmieru a prevencie sociálnych konfliktov na všetkých úrovniach horizontálnej i vertikálnej, legislatívne ukotvenie nových foriem práce v pracovno-právnom či daňovom kontexte. To je len niekoľko konkrétnych nástrojov, ktoré budú nevyhnutné pre riešenie ekonomických a sociálnych dosahov digitalizácie vo svete práce.

ÚLOHA ODBOROV

Úloha odborov na všetkých úrovniach, podnikovej, národnej, európskej i medzinárodnej, bude aj v tomto transformačnom procese nezastupiteľná. Je to jeden z mála nástrojov pracujúcich, cez ktorý môžu bojovať za zachovanie už existujúcich či vydobytie ďalších sociálnych štandardov, za zvýšenie miezd a väčší kus z koláča vyprodukovaného bohatstva. Na národnej a nadnárodnej úrovni musia odbory vytvárať sústavný tlak, napríklad aj cez inštitúcie sociálneho partnerstva, na politické reprezentácie, aby prijímala opatrenia smerujúce k sociálnej spravodlivosti, zabezpečeniu, solidarite a ochrane.

PhDr. Monika Uhlerová, PhD. pre DAV DVA