Richard Sťahel o roku 1968: Neschopnosť a neochota bez emócii prijať historický fakt

Keď tak sledujem dnešný mediálny cvrkot, akosi sa neviem ubrániť dojmu, že august 1968 u nás reprezentuje to čo v Maďarsku jún 1920. Teda neschopnosť alebo neochota bez emócií prijať historický fakt a posúdiť ho z hľadiska dobových geopolitických reálií. Niečo medzi martýrstvom a masochizmom. Skrátka sociálna patológia.

Mimochodom, keď už je tu taká potreba etnizovať okupáciu v auguste 1968 neustálym zdôrazňovaním toho, že to boli Rusi, dovolím si pripomenúť, že značnú časť južného Slovenska vrátane Nitry okupovali Maďari. Pri tomto, už piatom vojenskom útoku Maďarska na Slovensko od roku 1918 sa maďarské vojská dostali severnejšie než počas okupácie v roku 1938. To, že súčasné Rusko nemá potrebu spochybňovať slovenské hranice či vôbec jeho existenciu, ako to možno pozorovať u našich južných susedov, je pritom celom už len drobnosť.

Som tiež zvedavý, či sa o necelé dva týždne v médiách dočkáme rovnakej vlny nenávisti voči Nemecku a Nemcom. Veď ich okupácia Slovenska znamenala viac ako 100 tisíc zavraždených, tisíce odvlečených do koncentračných táborov, stovku vypálených dedín, zničenie stoviek kilometrov železníc a väčšiny železničných tunelov, zničenie alebo demontovanie väčšiny priemyselných zariadení, čo priamo nezničili alebo neodviezli, to zamínovali – skrátka omnoho väčšie obete a škody než celých 23 rokov sovietskej okupácie.

Uviedol na sociálnej sieti.

One thought on “Richard Sťahel o roku 1968: Neschopnosť a neochota bez emócii prijať historický fakt

  • 21. augusta 2020 at 14:56
    Permalink

    „HISTÓRIA SA PÍŠE PRE SÚČASNÍKOV“. A z tohto pohľadu je AUGUST 1968 obrovský politický šťavnatý kus „lahôdky“, ktorou chcú súčasné liberálne a antikomunistické politické strany a ich masmediálna sféra na Slovensku a viac ešte v Čechách nasilu nacpať do úst mladým generáciám, ktoré už o tom nič nevedia a netýka sa ich to.(Aspoň si to tí mladí myslia…).
    Iné je to u nás – generácií, ktoré tým žili a prežívali to obdobie podľa svojho veku, múdrosti, emotívnych zážitkov…je to ako spomienka na prvú lásku alebo blen z toho, že vyvolená ťa odmietla, alebo ti ju prebral frajer…čo bolí to prebolí…
    Prečo nik nepovie mladým pravdu? V ére dvojpolárneho sveta by sa pravdepodobne čs.spoločnosť „predriftovala“ tam, kam sa dostala po roku 1990: aj so všetkými sociálnymi a populačnými dôsledkami: diskusiu tu vždy končím otázkou: „A uvedomujete si, že po 1968 ste tu ani nemuseli byť? Teda na svete? …??? na otázku v očiach sa dá odpovedať: tak pri inom vývoji spoločnosti by sa možno Tvoj otec a Tvoja mama nikdy nestretli a nesplodili Ťa…rozvíjanie tej myšlienky je rôzne: mama by sa vydala za bohatšieho…otec by sa možno utrápil v biede…alebo by v ozbrojenom odpore voči okupantom zahynul…
    Má pravdu historik profesor M.Kučera: Dejiny sa píšu pre súčasníkov. Preto sú tak emotívne…

Pridaj komentár