Tlačová správa ISOP: Reakcia na plánované zrušenie stravných lístkov
Zachovanie alebo zrušenie stravných lístkov? Súčasná vláda rokuje o zmene stravných lístkov. V hre je ich úplne zrušenie, alebo možnosť, aby si zamestnanci sami vybrali, či chcú stravné, alebo peniaze.
Pôvodný článok na stránke inštitútu: https://isop.eu.sk/reakcia-na-planovane-zrusenie-stravnych-listkov/
Zmysel stravných lístkov definovaný v zákone
Zmyslom predmetnej úpravy zákonníku práce nie je nevyhnutné vyplácanie stravných lístkov svojím zamestnancom, ale povinnosť po odpracovaní štyroch hodín zabezpečiť svojim zamestnancom oddych a stravu, čiže zabezpečenie svojím zamestnancom podmienky pre civilizovanú prestávku a slušný obed.
Stravné lístky sú len náhradným riešením, keď sa nedá zabezpečiť obed v závodnej jedálni alebo zmluvnej reštaurácii. Zrušenie stravných lístkov, alebo prípadna možnosť vybrať si namiesto nich vyplácať hotovosť je opatrenie, ktoré ide mimo zmyslu zabezpečenia stravy od zamestnávateľa.
To je aj dôvod, prečo sa stravné lístky dajú uplatniť len na jedlo.
Argumenty proti stravným lístkom
Spoločnosti, ktoré emitujú stravné lístky pri ich spätnom výkupe od obchodníkov si za túto operáciu účtujú výkupnú maržu, ktorá je v rozmedzí od 3 až 8 percent. Uznávame, že takto vznikajú obchodníkom dodatočné náklady. Tu je na druhej strane otázne, o koľko sa vďaka stravným lístkom obchodníkom dvihajú obraty.
V pôvodnom zdôvodnení návrhu SaS bolo aj zjednodušenie administratívy. Ak však používanie stravných lístkov bude ako alternatíva na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami, tak to žiadne zjednodušenie nebude, skôr naopak.
Fakticky to bude bod, ktorý bude zvyšovať napätie medzi zamestnávateľom a zamestnancami a dá sa zo strany zamestnávateľov očakávať, že ak použijú aj nátlak a neférové formy vyjednávania, vláda bude na ich strane.
Aký je náš návrh?
Z týchto skutočností navrhujeme, aby stravné lístky boli zachované, ale aby ich emisiu zabezpečoval štát a neúčtoval žiadnu výkupnú maržu od obchodníkov.
Takisto navrhujeme na zváženie zákonnú úpravu a zvýšenie minimálnej sumy stravného, z dôvodu zvýšených cien potravín, ktoré nastali počas súčasnej korona krízy.
TLAČOVÁ SPRÁVA ISOP
To je vždy takýá problém, keď má „menedžment“ problém s nákladmi: Dobre, problém môže mať aj majiteľ firmy, ten malilinký, slovenský MSP (malý stredný…živnostník)…
Kedysi ešte za Baťu boli budované veľké jedálne pre pracovníkov, aby neopúšťali ďaleko svoje pracovisko, aby sa najedli z varenej stravy vydanej a zjedenej do 30 min. Baťa na tom trval a TO BOL KAPITALISTA „jak řemen“. Prirodzene to prevzal nový systém a rozvinul do závodov stravovania, kde každá prevádzka mala buď vlastnú vývarovňu, alebo závodné stravovanie zabezpečovalo pre celý okruh prevádzok nejaké stredisko verejného stravovania. …pri privatizáciách sa tieto služby kedysi definované a financované tzv. fondami cez spoločenskú spotrebu /povinné v podniku/ odpílili a začal sa „modernizovať“ systém stravovania pomocou stravných lístkov. Pamätáte sa – reštaurácie, bufety sa predháňali…nielen v mestách. Postupne sa trh poskytovateľov lístkov koncentroval, opúšťali ho menej zdatné súkromné firmy až sa skoro monopolizoval. No a monopol, to je SILA. Poplatky. Vynucované služby…
„Menedžery“ potrebujú znižovať náklady. Priveľa agendy s lístkami, už vôbec nie že by chceli variť teplú stravu!!!! A tak je tu fiškálne riešenie – „ved im to tým nenžrancom dajme ako priplatok ku mzde“…A-JE-TO!!! (prečo mi to pripomína Pata&Mata z kresleného seriálu?)
NEDAJTE SA! Žiadajte TEPLÚ STRAVU NA PRACOVISKÁ!