Soňa Valovičová: Chceli sme bojovať! (Od mníchovskej zrady po národné oslobodenie) IV. časť – Tábor vojnových štváčov

Ľud dobrovoľne nechce splniť plán a ciele vlády, a preto musí byť zavedený autoritatívny režim , kde sa budú dávať len rozkazy, a to bez zbytočného snemu, lebo pre Slovákov, dlho usmerňovaných cudzím diktátom, sa najviac hodí diktátorský režim. (Kirschbaum, 1940)

Neodvratný bankrot malých a stredných roľníkov v kapitalistickom zriadení bol vždy akosi utajený, pod povrchom. Ide o prirodzený proces, rovnako ako v priemysle, proces zániku malých a stredných gazdovstiev v nerovnom boji s kapitálovou silou a technikou veľkostatkárov a bankárov. Zánik maloroľníckych a strednoroľníckych gazdovstiev však neprebieha okamžite. Vyvlastňovanie drobných roľníkov veľkostatkármi – bankármi má svoj vlastný proces . Rastie drina domkárov a drobných sedliakov, zhoršuje sa výživa, klesá stav dobytka, hnojenie, neobrábanie, dostavuje sa úverová tieseň, rastie zadĺženie, valia sa exekúcie… nastáva bankrot a po ňom krach. Lavínovite rastúce zadĺženie roľníctva v roku 1939, v roku ľudáckej propagandy o jedinečnom ekonomickom raste Slovenska, je číselnou výslednicou rýchle pokračujúceho procesu rozkladu a známkou zrelosti bankrotu malých a stredných roľníkov. Obilný monopol taktiež zvyšuje biedu miest a dedín, lebo tým, že zvýšil ceny, pomohol iba veľkým gazdom a veľkostatkárom. Populizmus v agrárnej politike ľudákov je preto rovnaký ako vo všetkých jej prúdoch: ,,Slovenská vláda organizáciou slovenského obilného monopolu zaisťuje pevné ceny obilia v každom kúte Slovenska.“

V týchto neznesiteľných pomeroch, na ktoré dopláca až 80% malých a stredných roľníkov sa zvyšujú dane a poplatky, exekútorov vidno na dedinách a v mestách každý deň. Následkom tohto ožobračovania domkárov, malých a stredných roľníkov je, že desaťtisíce maloroľníkov aj s rodinami pribúda do radu robotníkov. Verbovanie za prácou do Nemecka je na dennom poriadku. Že tam budú pracovať s poloprázdnym žalúdkom a v podmienkach telesných trestov /mnoho robotníkov bolo v Nemecku pobitých a zmrzačených/, o tom sa pri náboroch nevraví. Hitlerovi agenti Mach a Murgaš veľkolepo agitujú prácu v Nemecku ako raj na zemi – národný socialistický raj. Asi 80 tisíc slovenských robotníkov a ožobráčených roľníkov v roku 1939 v Nemecku už pracuje: ,,Nešli sme tam, prejaviť svoj hold Hitlerovi na základe machovsko-tukovského priateľstva, ale dohnal nás tam hlad!“

Začiatkom roka 1940 už niet pochybností o imperialistickom ráze vojny. Táto vojna je vedená medzi Anglickom, Francúzskom a Nemeckom o svetovládu a odbytištia, zdroje surovín, sféry vplyvu a kolónie. Je vedená v záujme malých skupín kapitalistických elitárov a núti obyčajných ľudí válčiacich i neutrálnych krajín deň čo deň k novým útrapám, zasahuje ďalšie národy a vo vzduchu visí hrozba celosvetového konfliktu. Táto vojna potvrdzuje totálny bankrot kapitalistickej spoločenskej sústavy. Molotov, predseda ľudových komisárov v Moskve túto skutočnosť vyjadril nasledovne: ,,Kapitalizmus rodí stále nové hospodárske krízy, vražednú nezamestnanosť v mestách, beznádejný hlad na vidieku, zvýšené utrpenie národnostného a koloniálneho otroctva a nekonečné krvavé vojny, bez ktorých kapitál nemôže existovať.“
Nemecko predstiera svoj záujem na oslobodení Indov, Arabov, Egypťanov, Afričanov. Anglicko a Francúzsko hlásajú „oslobodenie“ Čechov, Slovákov, Poliakov. Jedni rovnako ako druhí však zabúdajú na podstatnú vec – oslobodiť národy, ktoré sami ovládajú. Takto sú národy v nebezpečenstve, že budú elitármi zneužité a urobené nástrojom boja za ich imperialistické záujmy.
Vojnové ciele Nemecka sú v tomto smere rovnako imperialistické, protirobotnícke, namierené proti malým národom a ZSSR s tým rozdielom, že namiesto svetovlády anglo-francúzskeho imperializmu má byť vybudovaný imperializmus veľkonemecký. Nemecký imperializmus si chce takto vybojovať „právo“ na útlak a vykorisťovanie koloniálnych národov a národov strednej Európy. Aby nemecký ľud neprotestoval, je manipulatívne klamaný podvodnými protikapitalistickými a socialistickými heslami!

Pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom dočasne odklonil protisovietsku politiku nemeckého imperializmu. Medzi vojnami 1914-1918 a vojnou 1939 vidno podstatný rozdiel. Oproti minulej vojne je teraz kapitalizmus v značnom rozklade a ľudia sa búria. Vo všetkých krajinách, ktoré pohlcuje vojna, vznikajú revolučné robotnícke hnutia a komunistické strany, robotnícka trieda má cenné skúsenosti víťaznej Októbrovej revolúcie, odpor proti novej imperialistickej vojne rastie neporovnateľnou rýchlosťou ako v tej predchádzajúcej, a je tu nový silný faktor – mohutný štát robotníkov a roľníkov, Sovietsky zväz.

Už v prvých mesiacoch vojny vzniká silné protivojnové hnutie v Anglicku a vo Francúzsku, zosilňujú protivojnové nálady v Nemecku, silné protiimperialistické hnutie sa rozvíja aj v Indii a v iných kolóniách a potlačených krajinách. A to je niečo, čo predtým absentovalo. Kapitalizmus sa však tvrdo bráni. Oba imperialistické tábory poznajú nebezpečenstvo hroziace zo strany vlastných a utláčaných národov. Preto kolísajú so začatím vojnových operácií a usilujú sa najprv metódami občianskej krvavej vojny rozdrviť akýkoľvek odpor proti imperialistickej vojne vo svojich krajinách (Nemecko, Francúzsko, protektorát, koloniálne krajiny). Anglický imperializmus po tom, ako sa jeho imperiálny nemecký spoluhráč ocitol v tiesni a nepostavil sa na odpor dohode baltických štátov so ZSSR a oslobodeniu Ukrajiny, západného Bieloruska a Fínska Ćervenou armádou, kladie základy svetového kontrarevolučného frontu na záchranu kapitalizmu a proti Sovietskemu Rusku
Súčasne západný imperializmus prikročil v zahraničí k násilnému zavliekaniu Slovákov a Čechov do francúzskej armády a do koncentračných táborov.

Vodcovia medzinárodnej sociálnej demokracie, ktorí zachránili kapitalizmus za prvej revolučnej krízy po prvej svetovej vojne, ktorých politika úplne stroskotala v Nemecku, Rakúsku a Československu, ktorí sabotovali vytvorenie prvého jednotného frontu proti vojne a fašizmu, ktorí prevádzali a schvaľovali politiku intervencie oproti Španielskej ľudovej republike a napokon jej vrazili nôž do chrbta, stoja dnes v tábore vojnových imperialistických štváčov, v tábore záchrancov kapitalizmu a najzúrivejších nepriateľov Sovietskeho zväzu. Imperialisti týchto krajín započali vojnu o nové rozdelenie sveta a vládu v ňom, pričom odsúdili milióny ľudí k vyhubeniu!

Cisári sú nahí

Emil Boleslav Lukáč

Fragment

Sny moje večerné, vzbĺknite v tmavom ohni!
Ty, hrdá koruna, i ty sa pekne ohni.
Víchor vás polámal, dobilo krupobitie,
a to, čo zostalo, volá sa ešte žitie? ……

Slovensko ako vazalský štát v područí nemeckej okupácie a jej vládneho režimu je čoraz viac zaťahované do mocenského zápasu imperialistov. Ide o veľa. Tuka, Mach, snem, noviny, všetko priznáva a hovorí o veľkej nespokojnosti ľudu. Aby sa utíšila verejná mienka, nastáva plán B – demagógia na oklamanie národa. Heslá vyzývajú Slovákov za „revolúciu proti biede“, „boj proti kapitalistom“,“boj za nový spoločenský poriadok„: ,,Slovensko je v permanentnej revolúcii. Cieľom je dobojovať boj za národnú samostatnosť a dobudovať slovenský štát.Ide tu o mohutné revolučné úsilie upevniť výdobytky veľkého marcového víťazstva, odpratať pozostatky zruinovaného starého režimu a odstrániť všetky prekážky, ktoré dosiaľ hatia zdravý vývoj slovenského života. Je prirodzené, aby boli odstránené staré, neosvedčené inštitúcie, ako i osoby, ktoré svojou deštruktívnou činnosťou alebo svojou pasivitou hatia v akomkoľvek smere rozvoj nového Slovenska. … Títo oportunisti sú najväčšou prekážkou pri riešení židovskej otázky a iných sociálnych problémov…. Ľud dobre vie, kto sa namáha za zvýšenie jeho životnej úrovne a kto hľadí len na svoju osobnú kariéru a bohatstvo. Preto je za revolúciu proti biede, preto je proti oportunistom, preto stojí za programom Tukovej vlády.Ľudia, ktorí hatia zdravý sociálny vývoj na Slovensku budú odstránení zo zodpovedných miest. … Slovenská vláda pod mocnou rukou dr. J. Tisu je pevne rozhodnutá uskutočniť svoj grandiózny pracovný program, prijatý so všeobecným súhlasom a nadšením slovenskej pospolitosti a pokračovať vo svojej reformnej politike, opierajúc sa o kolektívnu vôľu slovenského ľudu.“

Tuka a Mach podvodne oznamujú nespokojným masám zvýšenie platov, ale na neurčitý termín, lebo štát a kapitalistická výroba by v tomto čase strádala: ,,Každý občan tohto štátu musí si denne povedať – Štát, to sme my – a o všetko to, čo od našej republiky očakávame, musíme sa sami starať.Len tak dosiahneme, že výrobná kapacita štátu vzrastie, chudoba, dedičstvo ťažkých prežitých časov vymizne, blahobyt obyvateľstva sa rozmôže, národný majetok sa rozmnoží, ľud sa kultúrne povznesie, sociálne rozpory vymiznú a zavládne poriadok a všeobecná spokojnosť. “ Nezabúda sa tradične biť na svedomie národného cítenia a uvedomelosti s definitívnym cieľom vyčistiť slovenské podniky od Neslovákov pomocou úderného hesla: Slovensko Slovákom!

Podvedený národ má byť znova podvedený. Ide o rovnaký pokus ako u Hitlera, ktorý vyhlasuje boj proti kapitalizmu a svoj režim označuje za protikapitalistický. Cieľom tejto dezinformačnej kampane je to, aby podvedený ľud neopustil svojich vodcov a nezačal sám hľadať východiská.: ,, Mnoho sa zmenilo v systéme vládnutia, v korektúre politických názorov, i v samotnej politickej praxi. Sme často demokratickejší ako najväčší demokrati. A často sú zasa pokusy o prejav najvyššej autoritatívnosti. Autoritatívne zákroky bývajú neraz nesystematické činy. Boj o systém. Okolnosti v akých sa zrodil a rastie náš nový život, vyžadovali tento kompromis. Požiadavok autoritatívneho usmernenia – žiada sa rozkaz, nariadenia a jasné slovo o povinnostiach, metódach, o ceste. Toto jednotné usmernenie príkazom zodpovedných ľudí je podstatou autoritatívneho systému. Najdynamickejšie štáty v Európe sa uchyľujú k tomuto systému. Vo väčšine zanikli v nich i posledné zbytky starých demokratických pokusov a aj z inštitúcií, ako je parlament, urobili príležitostné slávnostné zasadnutia zborov ľudí bez faktickej moci a vplyvu. Bez akéhokoľvek vplyvu alebo chuti napodobňovať, prichodí nám v záujme vývinu slovenského života usmerňovať náš život podľa systému autoritatívneho.“

Národ má byť presvedčený, že nie komunisti, ale kapitalisti povedú boj proti kapitalizmu! Že nie komunisti, ale kapitalisti odstránia svoj prehnitý a rozvrátený neporiadok a povedú ľud k svetlým zajtrajškom! Na odpútanie pozornosti komunistickej agitácie médiá tradične manipulujú verejnou mienkou, a keďže nemožno poprieť množstvo letákov objavujúcich sa v čoraz väčších množstvách, sofistikovane sa popiera aspoň ich autorstvo: ,,Komunisti na Slovensku už neexistujú.Veď slovenskí robotníci, spomedzi ktorých sa najviac komunistov regrutovalo, dnes vidia, že komunisti nikdy nehájili záujmy slovenského národa, ale vždy boli v službách Slovensko ožobracujúcich židov.Na Slovensku však zostali ich spojenci. Sú to židia a niekoľkí Česi.Je zaujímavé, že veľkokapitalistickí židia financujú rozličné letákové akcie a letáky dávajú podpisovať komunistickou stranou na Slovensku.V týchto letákoch ostro útočia na prezidenta Slovenskej republiky dr. Jozefa Tisu, na predsedu vlády dr. V. Tuku a najviac na hlavného veliteľa HG Šaňa Macha. Letáky nesú ako lákadlo, na ktoré majú naletieť dôverčiví ľudia.Pôvodcom letákov ide zjavne o to, aby medzi Slovákmi zasiali nenávisť voči nemeckému národu, a to sa veru židom, Ćechom a iným pánom nepodarí. Slovenský ľud veľmi dobre vie, že keby nebolo nemeckej sily a statočnosti nemeckého národ, už dávno by bol slovenský národ roztrhaný na viacej kusov. …„

Ak skúmame, prečo sa Tuka a Mach zo dňa na deň stávajú veľkými revolucionármi, pochopíme, že ide o strategický ťah sebazáchovy: : ,, Sme nositeľmi veľkého odkazu mŕtvych a ducha revolúcie, z ktorej sa zrodil slovenský štát. V minulom roku neraz nám adresovali nepriatelia naši posmešné alebo výstražné slová, že beda nám, keď príde náš čas. Totiž tých, ktorí špekulovali na víťazstvo poľské, na návrat československý, na víťazstvo židovské.Sľubovali nám šibenice. Dávali nám termíny.Vyhrážali sa Poľskom i Ruskom. Usilovali sa vyvolať nepokoje. Proti Hlinkovej garde chceli poštvať raz českých dôstojníkov, inokedy čechoslovácku časť úradného aparátu, finančného sveta alebo tých polovičatých pánov, ktorí keď sklamali, nehanbili sa postaviť na vyčkávacie stanovisko a robiť ťažkosti nielen Hlinkovej garde, ale celému Slovenskému štátu. Pričiníme sa, aby vymizli z našich dedín a miest posledné pareništia židovské a čechoslovácke. Každá krčma, každý obchod, každá banka alebo podnik, každý veľkostatok, kde sedí žid, čechoslovák, ich priateľ alebo slaboch, ktorý špekuluje na nejakú zmenu, je pareniskom rozkladných buniek a hniezdom protislovenských živlov.“

Od Tuku a Macha až po Sidora ľudácki vodcovia sľubujú slovenskému národu, že „autonómia“ a potom „samostatný slovenský štát“ pod ich vedením navždy vyriešia pre Slovákov otázku chleba, pôdy a národnej slobody. Aká je však skutočnosť po 1.roku Tiso-Tukovho režimu?

Slovensko namiesto hospodárskeho, národne a štátne suverénneho a slobodného štátu sa stalo vazalským satelitom, kolóniou nemeckého područia. Hospodárska výroba, dovoz a vývoz, suroviny a pod. sú plne pod kontrolou nemeckých kapitalistov. Kultúrny a národný rozmach je zovretý pangermanizmom. Volanie po slobode umlčuje potlačovací aparát vedený nemeckou políciou a nemeckou armádou. Toľko k samostatnosti a slobode Slovenska! Vládny režim a štátny aparát je rozvrátený do základov.

Gardista píše o hlásení vysokých štátnych hodnostárov, ktorí sa pokúsili o odpor. Píše o presadzovaní diktátu nemeckých agentov v Bratislave. O hrozbách činiteľov odstúpením a vymáhaním Berlína na odstavenie týchto osôb. O rozvrate armády pre diktátorské zásluhy Tuku, Macha a nemeckej vojenskej misie. O výsostnom postavení nemeckých oddielov v armáde a o delení armády podľa náboženstva na spoľahlivých a nespoľahlivých, na evanjelikov a katolíkov, pričom nemecké oddiely sú považované Tukom a Tisom za najspoľahlivejšie pre slovenský národ a majú výsostné právo a postavenie dobyvateľských vojsk v potlačenej kolónii. Pritom toto delenie armády má zaistiť použitie nielen nemeckých vojakov, ale aj slovenských pre vojenské ciele nemeckého imperializmu. Rovnako ako armáda sú nespokojné a rozložené aj bezpečnostné orgány, lebo vidia rozklad a nestálosť režimu, pričom politická protekcia a neschopnosť nadiktovaných šéfov rozkladajú aj štátne úrady. O tomto rozvrate vládneho režimu hovorí aj ostudný koniec HG. Vláda musela kapitulovať pred odbojom celého národa proti povinnému vstupu do HG a zrušila nariadenie o povolávacom vstupe. Gardista rozhorčene priznáva ´, že toto vládne zrušenie vyvolalo rozladenie, lebo verejná mienka je taká, že vyhrali nespokojenci a zakuklenci. Porada opustených vodcov HG v Trenčianskych Tepliciach sa uzniesla podľa Machovho priznania v Gardistovi pripraviť pučistické rozvratné akcie pre podvedenie nespokojného ľudu a pre ostrejší režim.„

Je nariadené ešte väčšmi stupňovať krik o revolúcii proti biede, začať šepkanú propagandu o revolúcii na jar, nachystať znovu ľud s protižidovskými heslami, podviesť dedinský ľud vyvlastnením niekoľkých veľkostatkov, a predovšetkým potlačiť každú nespokojnosť ľudu , hlavne činnosť komunistickej strany a práve preto medzi robotníctvom demagogicky hlásať sociálne a revolučné heslá. Takto má byť zachránená Machova zhanobená a rozvrátená Hlinkova garda. Tento rozvrat režimu potvrdzuje aj rozvrat Ľudovej strany. Vo vedení zúri mocenský boj. Vedenie pre rozpory prestáva existovať a diktatúra Tisa, Kirschbauma, Macha a Tuku v strane len dokončuje toto pustošenie. Po biednych autonomických heslách o záchrane Slovenska sa stráca zjednocujúca myšlienka a sklamané členstvo sa rozchádza so stranou. Noví vodcovia sa začínajú náruživo obohacovať a rozvracajú verejný život korupciami, až je vláda nútená naoko zakročiť proti veľkému vzrastu korupcií štátnych a verejných činiteľov: ,, … je veľká obava, že po zrušení režimu vládnych komisárov budeme tu mať stovky vypestovaných povaľačov, ktorí i ďalej budú chcieť ľahkomyseľne žiť, bez práce a bez starosti, na úkor národného celku.“

A hospodárske a sociálne následky tohto režimu a nemeckej okupácie? Hospodárska výroba Slovenska je ovládnutá nemeckým imperializmom. Nemeckí spojenci Tisu, Tuku a Macha okradli Slovensko nielen o zem, ale aj o sklady potravín, šatstva, zbraní, surovín, benzínu, mydla, pšenice atď. Nemecká kontrola a diktát. Výroba, dovoz a vývoz , suroviny, to všetko je pod nemeckou kontrolou a diktátom. Vojnou a blokáciou rozvracaný nemecký imperializmus monopolisticky dobýva suroviny vo všetkých susedných štátoch. Ani slovenské hospodárstvo vlastnými silami nie je schopné udržať tento tlak vojenského rozvratu a podlieha devastácii. Zastavuje a obmedzuje sa výroba pre nedostatok surovín a vlna, bavlna, železo, guma, hodváb, remeň, tuky oleje miznú . Závod jeden za druhým prechádza do moci nemeckých kapitalistov. Zbrojovky sú obsadené nemeckou políciou, železiarne, textilky, celulózky a iné sa ocitajú pod nemeckou správou, kontrolou a mocou. Pod titulom odžidovštenia a za spolupráce Macha, Tuku a Tisa Nemci dostávajú do rúk aj ostatné závody, veľkostatky, lesy a veľkoobchody. Životné potreby pre robotníka a roľníka vzrástli o 50 – 100%, čo v preklade znamená zníženie platov až o 50%. Ľud sa bráni štrajkami, je to jediné právo, ktoré mu ešte zostalo. Veľké reči a sľuby vlády o lepších zajtrajškoch končia promptným pozatváraním štrajkujúcich (Podbrezová, Považská Bystrica, …).

Ľudia začínajú chápať, že táto vojna môže mať nedozerné následky, sú nespokojní, netrpezliví s túžbou aktívne sa zapojiť do zápasu o vlastný osud. Do 250 evanjelických kňazov tlmočí nespokojnosť evanjelikov v známom pamätnom liste. Dávajú tým výraz vôle a presvedčenia ľudí, že ,,duchu slovenských dejín je cudzí režim násilia, že Kollárom, Šafárikom a Śtúrom hlásaný Herderov a Hegeloov duch ľudskosti a slobody nepozná spútanie národa vojenskou drezúrou od 6-60 rokov do vazalských služieb utláčateľa a okupanta. Tento duch slovenských dejín je v rozpore s kolaboráciou Tisa a jeho verných nasledovateľov , je duchom ľudských práv, demokratických slobôd a pokroku ľudstva. Veď vodcovia národa sami priznali na sneme po roku jestvovania „samobytnosti“ Slovenska, že si ho žiadajú rozpustiť pod tým titulom, že Slováci si pod cudzím útlakom zvykli na diktát, že diktát je v ich národnej povahe, úboho falšujúc najkrásnejšie stránky dejín národa, zaznamenajúce, ako už prvý slovenský poslanec Ľ. Štúr proti tomuto diktátu nad ľudom a za slobodný snem ľudu bojoval na bratislavskom sneme v roku 1848 a ako sa opakoval od tej doby tento požiadavok v každom historickom prehlásení Slovákov.“ Vôľa ľudu a národa je manifestačne preto tomuto režimu. Slovenský národ sa navždy rozchádza so smutným dielom ľudáckych vodcov, je nepriateľom tohto režimu a hľadá východisko k ozajstnému konečnému národnému a sociálnemu oslobodeniu.

Na úsvite demagógií

Nastáva manéver, ktorý má vtiahnuť Slovákov do nacistického vojnového imperializmu a potom ich zahnať do krvavého boja za nemecký kapitalizmus. Maďarská buržoázia sa zdráha zneužiť svoje územie pre prechod nacistických vojsk, a tak sa hitlerovské Nemecko pomocou Macha a jeho stúpencov pokúša vyvolať na Slovensku protimaďarskú náladu pod heslami oslobodenia národne utláčaných Slovákov v odstúpenom území. Mach vsádza na rétoriku demagogických a falošných hesiel o zvýšení robotníckych miezd, čím si chce zabezpečiť lojálnosť a dôveru más a malomeštianstva, aby tak mohol s ich pričinením uchvátiť do svojich rúk moc a vohnať Slovákov do ničivej vojny s Maďarskom za záujmy nacistického Nemecka!
Tieto dobrodružné plány hitlerovských agentov sú starostlivo maskované sociálnymi a národnooslobodzovacími heslami, ktoré ešte aj po mnohých rokoch mieru budú dezorientovať slovenský národ a rozdelia spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory – nekompromisným odsúdením nacistickej svastiky ako symbolu najväčšieho zla a glorifikáciou a poľudšťovaním klerofašizmu!

Prah prelomu

Stredná Európa je územím, kde sa zrážajú záujmy imperialistických mocností. Tieto mocnosti súdržne pracujú, aby monopolisticky ovládali stredoeurópske krajiny zachovaním násilného rozdrobenia. Kríza, rozklad a rozpory v mocenskej svetovej sústave zapríčinili túto vojnu a vynucujú si jej zachovanie v rozšírení či už spojencov, alebo nepriateľov. Takýto vývin potvrdzuje aj zápas o Rumunsko a balkánske štáty, talianske plány s Maďarskom a Juhosláviou, nemecké strategické nároky na Slovensku a v Rakúsku, anglo-francúzske prípravy okolo Dardanel a hlavne zúfalé pokusy diktátorov o znemožnenie zásahu ZSSR do týchto rozporov a plánov. Ťažké hospodárske položenie blokovaného Nemecka a potreba imperialistov zaistiť si strategické pozície, nástupištia i vojenské zázemia nútia tieto mocnosti na šachovú partiu – predísť vývin a zasiahnuť v strednej Európe, aby vrhli všetky národy do vojny. Cieľom je rozhodnúť, ktorá mocnosť získa monopol na vykorisťovanie. Ešte nie sú všetky národy strednej Európy vrhnuté do vojny, ale nedostatok potravín, zdražovanie, zastavovanie výroby, teror, tlak elít, nové a nové hospodárske, politické a vojenské opatrenia ukazujú, že v tejto vojne môžu vykrvácať a byť pošliapané všetky malé národy.

Marec 1940 sa nachádza práve v etape, v ktorej sa organizujú fronty imperialistov a robia sa zúfalé pokusy o zatiahnutie celého sveta do tejto vojny. Ćoskoro národy začnú rozhodovať o svojom osude. Dozrieva chvíľa, v ktorej očakávaná pomoc zo strany Sovietskeho zväzu a Červenej armády bude žiadať mobilizovanie všetkých síl vojnou utláčaných národov. Na tomto prahu prelomu sa čoskoro určí i smer, ktorý ich vyvedie z kapitalistického zovretia a povedie k národnému a sociálnemu oslobodeniu.

Nová cesta požiadavok

Jedným z prvých opatrení slovenskej vlády minulého roku bolo, že zakázala oslavovať 1 máj. Vraj prácou sa má svätiť a rýchlo vybudovať šťastné Slovensko. Vo veľkej propagačnej kampani sa slovenským robotníkom a roľníkom sľubovala práca, mzdy, pôda, blahobyt. Zhrňme si v skratke, čo Hitlerovi prisluhovači zo sľubov daných národu splnili. Čo urobili pre robotníctvo?

Tuka slovenské zlato – prácu v desaťtisícoch vyváža do Nemecka. Nemci na jar i na jeseň
Veľká časť slovenskej inteligencie tiež pochopila, že v takých mizerných hospodárskych podmienkach ešte neživorila. Komu teda pomáha tento diktátorský režim z Hitlerovej milosti? Slovenskej a nemeckej buržoázii! Fabrikanti, veľkostatkári, bankári, vysokí úradníci a vládna gardistická elita berú rukami-nohami, arizujú, kradnú, korumpujú a bohatnú. Kupujú vily a majetky a preberajú podniky. Táto hŕstka ľudí sedí ako pijavica na národe, vyciciava všetky dôchodky a príjmy, len aby čo najrýchlejšie za tejto prechodnej vlády zbohatla.

Z mozoľov slovenských roľníkov, z práce slovenských robotníkov bohatne buržoázia. Pre ňu bol robený tento štát, ona jediná ho využíva a ťaží z neho. Slováci pomaly chápu, že gardisticko-tukovská vláda je vládou hladu a teroru a že jej sľubom už nemožno veriť. Aj inteligencia sa s odporom odvracia od tejto bezcharakternej a korupčnej elity, aj poctiví ľudáci sa odvracajú od svojich arizátorov, každý slušný človek robí medzi sebou a týmto režimom veľkú hranicu.

Hrdinovia pohnutých čias

Rýchly spád medzinárodných udalostí – kapitulácia Holandska, Belgicka, Francúzska, vstup Talianska do vojny, udalosti v baltických štátoch , prinavrátenie Besarábie ZSSR vraví o tom, že sa priblížili ťažké chvíle. Nik nevie dňa ani hodiny, kedy v dôsledku radikálnej zmeny alebo zvratu v chode dejín budú národy riešiť problémy historického významu. Svet sa mení – slabne kapitalizmus a rodí sa éra nového spoločenského poriadku. Mladé komunistické hnutie v ilegalite v organizovanej sile Nárvoch háji životné záujmy národa proti vonkajšiemu i vnútornému nepriateľovi. Tým, že sa prihovára odvážne a smelo k masám, jeho slovo je hľadané slovo. Svojou drobnou, neúnavnou prácou sa dostáva na čelo národa, národ ho začína vnímať, národ ho začína vidieť, národ ho začína uznávať, lebo sa neraz presvedčil, že jedine toto hnutie mu vraví pravdu a je jediné, ktorému ide o skutočný národooslobodzovací boj.

Ako sa tieto Nárvy zostavujú? Na tajnom zasadnutí miestneho vedenia sa zostaví návrh osôb. V menších obciach ide o 5 osôb, vo väčších obciach 5-7 osôb. Keď je návrh zostavený, členovia vedenia si medzi sebou rozdelia úlohy, kto s ktorou osobou prehovorí. Keďže je na mieste dôležitá ostražitosť, všetko prebieha veľmi disciplinovane. Keď sa Nárvy zostavia, okresné vedenie strany zostaví z predstaviteľov miestnych Nárvov okresný Nárv. Oblasť potom zostaví oblastný Nárv z predstaviteľov okresných Nárvov. Dôležitým faktorom je, že sa členovia Nárvu nesmú poznať osobne. Strana udržiava styk s nimi len prostredníctvom vlastných ľudí, ktorí s nimi o členstve v Nárvoch jednali. Platia prísne pravidlá na elimináciu vyzradenia a až na pokyn najvyššieho vedenia sa zvolávajú porady ku konzultácii, ako pokračovať v národnooslobodzovacom boji bez toho, aby tento boj bol zradou zničený hneď v počiatkoch.

V duchu protiútoku, ktorý bol zahájený hnutím na jar tohto roku, každá miestna organizácia , rovnako ako každý člen strany, mobilizuje pracujúci ľud na zvýšenie miezd, zlepšenie pracovných podmienok a proti dražobe. To, že predstavitelia vlády, rovnako ako kresťanské odbory zostávajú len pri sľuboch a nič konkrétne neriešia, nahráva do karát hnutiu, ktoré z týchto planých sľuboch ťaží vo svoj prospech. Proti kapitálu možno bojovať jak so zbraňou v ruke, tak i hospodárskym bojom, politickým bojom, revolučným bojom. Jednota a smelosť a iniciatíva v rukách, to všetko je dôležité pre ďalšie kroky vpred. Ak by sa poľavilo, protivník by mohol využiť situáciu, oslabiť jednotlivé fronty a napokon ich rozbiť.

Čo sa týka vidieka a roľníkov, hoci mládež strhli ľudáci z Hlinkovej gardy, už teraz jeho obyvateľstvo spoznáva, ako bolo nehanebne oklamané. Parcelácia sa nekoná, kto nemá peniaze, nemá nárok na zlepšenie svojej životnej situácie. Rovnako sľubované znižovanie daní, ktoré čoraz viac vzrastajú. Najviac sa však roľníkovi krivdí disproporciou medzi cenami priemyslových a poľnohospodárskych výrobkov.

Hnutie mladých komunistov denne presviedča roľnícky ľud, že cesta k lepšiemu životu je cestou boja proti tomuto režimu pod vedením robotníckej triedy, nakoľko vláda vidiek drží v demagógii, že robotníctvo je zásadne proti roľníkom. Úrady tak majú plné ruky práce s ilegálnymi letákmi, ktoré sú v noci rozširované tajnými aktérmi po dedinách i mestách. Treba pripomenúť, že na ich dolapenie sú vypísané odmeny a dotyční mladí ľudia končia po udaní v Ilave, ak nie sú hneď nekompromisne zastrelení .: ,,Ústredňa štátnej bezpečnosti upozorňuje na toto všetky bezpečnostné úrady s tým, aby každá akcia, či hromadná alebo individuálna, ktorá smeruje k porušeniu verejného pokoja a poriadku, bola v zárodku čo najenergickejšie potlačená a proti páchateľom čo najprísnejšie zakročené. .. „

Ćo sa týka mládeže, nastáva pozitívny obrat v hesle Kto nemá mládež-nemá budúcnosť! Hnutie sa dáva do práce , aby sa čo najrýchlejšie zlikvidovalo to, čo sa po tejto línii zameškalo. S mládežou sa musí pracovať veľmi sofistikovane, objasňovať, ako ju terajší režim a kapitalistický poriadok vykorisťuje, ako jej znemožňuje objektívne vzdelanie a ako ju zbavuje akýchkoľvek perspektív.

Komunistická strana je stranou železnej disciplíny a nemôže nikomu dovoliť, aby ju teraz – v dobe ilegality, hocikto akýmkoľvek spôsobom oslaboval. Len presné plnenie zverených úloh zaručuje úspech celku. Každý člen, ktorý dobrovoľne vstupuje do tejto ilegálnej strany si je aj preto vedomý toho, že do nej vstupuje z vlastnej vôle a preto súhlasí i s jej železnou disciplínou. Nedôslednosť a polovičatosť v týchto otázkach by národnooslobodzovací boj doviedli do skazy, po ktorej by nasledovala prehra, pád, smrť.

Posledné ilúzie padli – Salzburský diktát

Po vzniku Slovenského štátu sa v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane vyprofilovali dve krídla – jedno radikálne, požadujúce pokračovanie slovenskej revolúcie a preberanie nacistického vzoru a druhé konzervatívne, ktoré permanentnú revolúciu odmietalo. Na jar 1940 tento ideologický a mocenský spor vrcholil. Víťazstvo sa prikláňa na stranu konzervatívcov, hrozí otvorená kríza. Mach tajne podáva demisiu na funkciu veliteľa Hlinkovej gardy, ktorá je podľa nového zákona podriadená prísnejšej kontrole HSĽS. Aj premiér Tuka hrozí demisiou, ale súčasne prijíma k súkromným jednaniam nemeckých emisárov.

Do sporu rázne zasahuje Nemecko – nemecký vyslanec Bernard posiela do Berlína memorandum obsahujúce výhrady k slovenskej politike a demonštratívne opúšťa Bratislavu, čo v diplomatickej reči neveští pre Slovensko nič dobré. A nakoniec koncom júla prichádza pozvanie na návštevu k Hilerovi do Nemeckej ríše. Do Salzburgu cestuje Tiso, Tuka, Gašpar a Mach. S Hitlerom, Joachimom von Ribbentropom a ďalšími nacistickými činiteľmi rokujú o situácii na Slovensku. Nacisti Tisovi fakticky diktujú, aké vládne zmeny má uskutočniť v prospech radikálneho Tukovho smeru. Tiso prijíma nemecký diktát a dáva súhlas na odvolanie pre Nemcov nepohodlného Ďurčanského z funkcie ministra zahraničných vecí a ministra vnútra. Kľúčové miesta v slovenskej politike preberajú Mach a Tuka.

Začína druhá etapa formovania vnútorného režimu Slovenskej republiky, ktorá sa nesie v znamení reakčných radikálnych fašistických síl. Tuka sa vracia zo Salzburgu ako najmocnejší muž Slovenska, necháva zvolať pred Národné divadlo na námestie veľké zhromaždenie a z balkónu divadla vyhlasuje, že nastávajú nové časy pre Slovensko, je koniec polovičatej politiky, nastáva politika nová, do ktorej nebude môcť hocikto hovoriť, a slávnostne vyhlasuje, že na Slovensku bude zavedený slovenský národný socializmus. Šéfom propagandy sa stáva Murgaš, začína šíriť ďalšie demagógie v mene vodcovstva – v konečnom dôsledku však za Nemcov.

Po Salzburgu každý roduverný Slovák musí mať vo veci slovenskej samostatnosti jasno. Ak doteraz hocikto prechovával ešte ilúzie o samostatnosti Slovenska, že Slovensko patrí Slovákom a že jedine Slováci tu pod Tatrami si rozhodujú o svojom vlastnom osude, tak teraz po salzburských poradách týchto ilúzií niet takmer u nikoho. Spolupráca s agentami nemeckého imperializmu privádza oficiálne bez masiek slovenský národ do područia a otroctva Berlína.

Nastávajú časy, v ktorých pôjde o boj na život a na smrť medzi starým kapitalistickým poriadkom a poriadkom novým, so skutočnou slobodou, spravodlivosťou a pokrokom. Na tomto dejinnom vojnovom poli sa musí každý národ zúčastniť osobne. História raz posúdi, na ktorej strane zaujal miesto ten či onen národ v tomto rozhodujúcom zápase. Tisícročná tradícia boja a snaženia slovenského národa za jeho národné bytie však prikazuje, že bojové miesto každého slovenského syna a každej slovenskej dcéry tohto národa je na strane nového sveta, po boku tých síl a snažení, ktoré bojujú za odstránenie vojen, národného útlaku a sociálnej poroby. Slováci nikdy nedopustia, aby bol zneuctený duch našich dejín kadejakou ideológiou rasistickej nadradenosti, ktorá je našej slovenskej prirodzenosti cudzia a odporná. Nikdy nedopustia, aby bol pošliapaný duch ľudskosti, kultúry a národnej znášanlivosti, ktorý na čelné miesto slávnostne vtlačili do našich dejín velikáni národa Štúr, Hurban a Hodža v pamätnom Martine a Mikuláši.

zdroj:
MEDRICKÝ, G. Židia nebudú môcť mať pozemky v Slovenskej republike. In Slovák. 11. jan. 1940, roč. 21. č. 8, s. 3.
f. ÚV/1, a.j.17, č.17884, cyklostyl., Leták slovenským roľníkom odhaľujúci podstatu klérofašistického režimu a vyzývajúci k odporu, za spoločný boj s robotníkmi., AÚML ÚV KSS
ĎURIŠ, J., Február 1940. Ohlas KSS k slovenskému národu., AÚML ÚV KSS.f.ÚV/1, a.j.21,č.2761, tlač.
POKORNÝ,C. Permanentná revolúcia. In Gardista. 6. jan. 1940, roč. 2, č. 2, s. 15.
DETVAN, I. L. Vyčistiť slovensk podniky od Neslovákov! . In Gardista. 6. jan. 1940, roč. 2, č. 2, s. 8.
KIRSCHBAUM, J. Boj o autoritatívny systém. In Gardista. 6. jan. 1940, roč. 2, č. 2, s. 1-2.
ĎURČANSKÝ, F. ´Večná spravodlivosť chcela, aby sa slovenský národ stal slobodným. In Slovák. 3. jan. 1940, roč. 22, č. 2, s. 1.
MACH, A. Pričiníme sa, aby vymizli z našich dedín a miest posledné pareništia židovské a čechoslovácke. In Slovák. 2. jan. 1940, roč. 22, č. 1, s. 2.
Komunistické letáky a maďaróny. in Gardista. 13. apr. 1940, roč. 2, č. 16, s. 8.
Leták ilegálnej KSS vydaný k prvému výročiu vzniku klérofašistického režimu, odhaľujúci podstatu politiky predstaviteľov klérofašistickej vlády a ich spojenia s hitlerovským Nemeckom. Február – marec 1940. AÚML ÚV KSS, f.UV/1,a.j.71, č.2756, cyklostyl.
Leták so stanoviskom ilegálnej KSS adresovaný maďarskému, českému, rakúskemu a poľskému ľudu, s výzvou do spoločného boja proti imperializmu a za podporu politiky ZSSR. Marec 1940.AÚML ÚV KSS, f. ÚV/1, a.j.46, č.2695, cyklostyl.
Informatívny list I.ilegálneho ústredného vedenia KSS o problémoch medzinárodnej a vnútornej situácie. Apríl 1940.AÚML ÚV KSS, f.UV/1, a.j.27, č.2627.
Leták oblastného vedenia KSS k 1.máju s výzvou bojovať proti domácemu i zahraničnému fašizmu. Apríl 1940.AÚML ÚV KSS, a.j.79,č.2687, cyklostyl.
Číslo 12339/3a-1940 ÚŠB Bratislava, za ministra ÚŠB Dr. Mišík v.r
Smernice I.ilegálneho ústredného vedenia KSS pre politickú a organizačnú prácu strany. , 1.júl 1940.AÚML ÚV KSS, f. ÚV/1, a.j.25, č.9464, originál, strojopis.
Leták ilegálnej KSS , ktorý vyjadruje stanovisko k medzinárodnej situácii po obsadení Francúzska hitlerovskými vojskami a vyzýva do boja proti domácim predstaviteľom fašizmu, za jednotu pracujúceho ľudu všetkých národov., Júl 1940.AÚML ÚV KSS, f. ÚV/1 a.j.36, č.2782, cyklostyl.
Leták ilegálnej KSS, ktorý po salzburských rokovaniach vysvetľuje ich podstatu a podriadenosť Slovenska hitlerovskému Nemecku. August 1940.AÚML ÚV KSS, f. ÚV/1, a.j.72, č.2616, cyklostyl.