V spoločnosti absentuje verejno-prospešný záujem. Na otázku ČO ROBIŤ odpovedal aj Ing. Július Forsthoffer, PhD.
Postupne zverejňujeme články z ročenky DAV DVA 2020, Čo robiť. Tento krát si môžete prečítať text Ing. Juliúsa Forsthoffera, PhD.
Iste vieš: majetok nie je krádež, ale veľká časť krádeží sa stane majetkom.
Otázka stará, známa, len správnej odpovede sa akosi nevieme dopátrať. Možno by sme sa aj dopátrali, keby sme si zložili klapky z očí, ktoré nám nasadzuje systém globalistických akciových korporácií ochraňovaný nielen vhodnou partokraciou, ale aj vojenskou silou.
Odpovede na danú otázku môžu byť z rôznych uhlov pohľadu, takže poznámka k téme bude vychádzať z toho čo je funkciou štátu v službách vlastným občanom. V súčasnosti vidíme deficit najmä v oblastiach pokrytých výrazom „verejnoprospešný záujem“.
Je skutočne širokospektrálny, pretože aj potreby spoločnosti, teda občanov štátu sú rovnako širokospektrálne od bezpečnosti občanov, istôt fungovania právneho štátu, zdravotného i sociálneho zabezpečenia, celoplošnej edukácie, kultúry a starostlivosti o pamätihodnosti, ochranu životného prostredia a udržania prírodných charakteristík krajiny vrátane vodozádržných systémov i lesov, starostlivosti o sanáciu a zužitkovanie odpadov ako druhotných surovín, aj ťažiskovej časti infraštruktúry najmä verejnej doprave cestnej i koľajovej, verejných sietí vodovodných, kanalizačných, plynovodných, tepelných, elektrických aj spojových či oznamovacích i dohľad a údržbu verejných priestranstiev. Ten objem je dostatočne veľký na to aby potvrdil nevyhnutnosť systematického vplyvu riadenia vo verejnom záujme, pretože takéto aktivity nemá v programe žiadna korporácia využívajúca slovenské teritórium na výrobu produktov, alebo ich predaj. Pre odpoveď na otázku si z tejto množiny vyberám ochranu životného prostredia a udržania prírodných charakteristík krajiny vrátane vodozádržných systémov i lesov, starostlivosti o sanáciu a zužitkovanie odpadov ako druhotných surovín. Je to síce zúžená oblasť, ale stále ešte dosť široká na to, aby dokumentovala potrebu dlhodobo programovateľného, cieleného zámeru s kontrolovateľnými realizačnými výstupmi.
Ak sa bude pozdávať že toto korešponduje so stratégiou štátu, treba si paralelne uvedomiť, že zodpovednosť za naplnenie takýchto vízií musí byť podložená aj rozhodovacou, príkaznou i kontrolnou právomocou (teda i financujúcou sústavou). Toto je nesporná povinnosť štátneho orgánu, ktorému však musí byť daná v rámci rozhodovacieho priestoru aj možnosť pripravovať konkrétne riešenia prostredníctvom vhodných skupín pre predprojektové i projektové riešenia.
Súčasné postupy verejného výberu, ktoré by mali zaisťovať transparentnosť hospodárenia a cenovú konkurencieschopnosť riešení nevedia zaistiť optimálne technicko-technologické riešenia a už vôbec nie z hľadiska dlhodobého dodržiavania prijatej stratégie zámerov. Zlé príklady tohto systému nemusíme odhaľovať, sú očividné pri každej stavbe ktorá je považovaná za verejnoprospešnú (najmä diaľnice a ostatná cestná infraštruktúra, železnice, vodné diela, triedenie a znovu využívanie odpadov, nízko uhlíková energetika, obnoviteľné zdroje energie, emisie. Sú doplňované či priamo podporované lobisticko-orientovanými podporami, ktoré sú z hľadiska celospoločenského neúčelne poskytované a zneužívajú sa prevažne na špekulatívne ciele.
Súkromné podniky a korporácie v tomto smere nemajú paralelne orientované záujmy so záujmami verejnoprospešnými, globálny kapitalizmus to v podstate ani neumožňuje.
Takže odpoveďou na otázku: čo robiť pre oblasť verejnoprospešných záujmov štátu je zriadenie štátnych organizácií na prípravu zámerov a projektov ktoré vyplývajú z dlhodobej koncepcie štátu tak, aby po odbornom posúdení mohli byť predmetom súťaže realizačných spoločností.
(Príklad pod čiarou: v Rakúsku má ministerstvo dopravy a komunikácii vlastnú projektovú organizáciu, ktorá dlhodobo, v súlade s potrebami i štátnou prognózou pripravuje vykonávacie projekty, ktoré sa až potom dostávajú do súťaže realizačných spoločností.)
Ing. Julius Forsthoffer, PhD. pre ROČENKU DAV DVA 2020
No konečne si DavDva všimol aj takú kapacitu ako dr.Júliusa Forsthoffera. Spovedajte živých a nie mŕtvych…dr.Forsthoffer má čo povedať, ak by sa mladí na DavDva chytili iniciatívy výroby biopalív z odpadov čo máme na skládkach, (a sú k tomu technológie dostupné a práve dr.Forsthoffer ich ovláda), to by sme mali čo vyrábať – energiu z vlastných zdrojov!
citujeme: „…pre oblasť verejnoprospešných záujmov štátu je zriadenie štátnych organizácií na prípravu zámerov a projektov ktoré vyplývajú z dlhodobej koncepcie štátu tak, aby po odbornom posúdení mohli byť predmetom súťaže realizačných spoločností…“
nuž, koho sme zvolili toho máme, ale takéto zriadenie štátnych podnikov v projektovaní by prospelo každej vláde, dokonca ak sa poobzeráme po svete, národné bohatstvo a národné zdroje dokážu aj „kapitalistickejšie“ krajiny pokryť štátnym podnikom či aspoň štátom riadenými a konrolovanými organizáciami.
Súčasťou dobre vedeného štátu by malo byť aj štátne podnikanie, či presnejšie zabezpečovanie verejného záujmu.
Jedná sa o oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, potravinárskeho maloobchodu ( kolaps predajní na dedinách ), zdravotníctvo, farmácia, školstvo, energetika, pozemné , energetické a sieťové staviteľstvo, verejná doprava, vybrané oblasti strojárstva zabezpečujúce niektoré z uvedených oblastí, …
Ale treba ísť ešte ďalej. Dokonca treba obmedziť súkromné podnikanie v niektorých oblastiach. Najlepším príkladom je verejná doprava, kde sa vrámci demolácie sústavy verejnej dopravy ( „liberalizácia“ ) dosiahlo to, že kapitalista si povyberal hrozienka z dopravného systému, teda ziskové spoje, a štátu zostali spoje stratové, ktoré musí prevádzkovať so stratou a teda celková strata štátu v tejto oblasti rastie keďže jej klesol ( alebo úplne zmizol ) zisk zo spojov o ktoré sa delí s kapitalistom. O zdravotníctve škoda hovoriť, kapitalista Vás (vy)lieči len z toho, z čoho sa mu to oplatí, a štátu ostávajú vysoko nákladové / stratové položky liečby. A takto by sme ísť sektor po sektore, kde štát – teda my všetci – len doplácame na vstup kapitalistu.
Skrátka, kapitalistu treba z niektorých – ak nie zo všetkých – oblastí verejného záujmu zákonne ( legislatívne ) vytrepať , EUrozväz-neEUrozväz.
ZOŽERME BOHATÝCH
Ďakujem Skeptikovi za poznámku z 2.9.2020. Problém je v skutočnej a reálne narastajúcej nerovnováhe v pozemskom systéme cirkulácie uhlíka:
= medzi množstvom emitovaného (vypúšťaného) CO2 do ovzdušia zo spaľovania zdrojov obsahujúcich uhlík v mobilných i stacionárnych zariadeniach a
= medzi množstvom, ktoré prírodné procesy (najmä rastlinná fotosyntéza) ešte dokážu zo vzduchu spotrebovať a transformovať ho na využiteľnú bio/ fyto/ -masu, lebo proces fotosyntézy už zjavne nestačí; jeho limitácia súvisí najmä s úbytkom množstva zelených suchozemských i morských rastlín (chlorofyl).
Pozrite si oficiálny graf ako narastá koncentrácia CO2 v ovzduší (ak nemáte zdroj napíšte, rád prepošlem). Keď si premietnete obrovskú hmotnosť vzdušniny (atmosféry Zeme) tak pochopíte, ze aj tie malé percentá rastu koncentrácie CO2 znamenajú veľké množstvá; teda ide o rukolapne prejavovanú nerovnováhu. Pomôcť môže jedine proces priemyslovo realizovanej veľkokapacitnej „recyklácie uhlíka“, teda spracovanie vyprodukovaného a zachyteného CO2 (ako nosiča uhlíka) na látky obsahujúce uhlík, využiteľné ako definované palivá či chemické polotovary.
Vhodné technológie sú známe od čias 2. svetovej vojny, ale napriek tomu v súčasnosti málo využívané, lebo je to zatiaľ konkurencia rope a zemnému plynu.
Priateľsky Vás pozdravujem Julo