Turecko monitoruje situáciu v Karabachu, tureckí vojaci tam rozmiestnení nebudú

Ankara/Moskva 10. novembra (TASR) – Turecko bude naďalej monitorovať situáciu v Náhornom Karabachu a bude podporovať Azerbajdžan. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii v Ankare turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.

Podľa jeho vyhlásenia „Arménsko bolo stranou, ktorá začala vojnu“. „Nech sa z toho poučia,“ uviedol Čavušoglu podľa agentúry TASS. Dodal, že Turecko bude „naďalej sledovať vývoj udalostí na bojiskách a za rokovacím stolom.“

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil vyhlásenie o ukončení nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu za víťazstvo pre obyvateľov Azerbajdžanu a Arménska.

„Toto je víťazstvo národov oboch krajín, Azerbajdžanu a Arménska, pretože vojna sa zastavila,“ uviedol Peskov v komentári k vyhláseniam tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Čavušogla, ktorý zablahoželal Azerbajdžanu k víťazstvu na fronte i za rokovacím stolom.

Hovorca Kremľa poznamenal, že ruské jednotky boli do danej oblasti vyslané, aby zabezpečili, že nedôjde k pokračovaniu nepriateľských akcií.
Na brífingu hovorca súčasne vyhlásil, že text trojstranného vyhlásenia o Náhornom Karabachu neobsahuje ustanovenie o prítomnosti tureckej armády na tomto území.

„Strany sa na tom nedohodli. Pobyt tureckých vojakov v Karabachu nebol dohodnutý,“ uviedol Peskov podľa agentúry Interfax, pričom dodal, že „sa rokovalo o vytvorení centra na monitorovanie dodržiavania prímeria na azerbajdžanskom území“, nie však v Karabachu.

Peskov tým podľa Interfaxu reagoval slová azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, že spolu s ruskými budú v Karabachu rozmiestnené aj turecké jednotky.
Podľa Peskova je veľmi dôležitá tá časť trojstranného vyhlásenia, ktorá sa týka návratu vysídlencov a utečencov, ktorí sa budú môcť vrátiť na územie Náhorného Karabachu a priľahlé územia pod kontrolou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.
Hovorca Kremľa tiež pripomenul, že bude prebiehať výmena vojnových zajatcov, rukojemníkov, ďalších zadržaných osôb a tiel padlých.
Tento humanitárny aspekt a zastavenie krviprelievania je možno najdôležitejším výsledkom,“ zdôraznil Peskov.

Pokiaľ ide o politický status Karabachu, Peskov poznamenal, že ten sa v dokumente nespomína.
„V tejto chvíli naďalej vychádzame zo všetkých príslušných základných aktov medzinárodného práva, predovšetkým z príslušnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalších dokumentov,“ uviedol.
Kremeľ podľa Peskova dúfa, že podstata vyhlásenia o Náhornom Karabachu bude v Arménsku správne prijatá.

Pripomenul, že dohodnuté opatrenia na ukončenie nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu je možné so súhlasom zmluvných strán predĺžiť po prvých piatich rokoch.
Spresnil, že USA a Francúzsko sa nepodieľali na tvorbe tohto dokumentu. „Ide o trojstranné vyhlásenie,“ zdôraznil Peskov na margo signatárov vyhlásenia, ktorými boli prezidenti Ruska a Azerbajdžanu – Vladimir Putin a Ilham Alijev – a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
V rozhovore s novinármi Peskov pripustil, že Moskva „by nerada hodnotila“ reakcie, ktoré sa objavili v Arménsku po dosiahnutí dohody týkajúcej sa situácie v Náhornom Karabachu. Dodal, že podľa v Moskve dostupných informácií predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan „vynakladá značné úsilie na vysvetlenie podstaty a zmyslu týchto dohôd“. „Dúfame, že tieto vysvetlenia budú správne prijaté,“ uviedol hovorca Kremľa.
Po zverejnení informácie o podpísaní spoločného vyhlásenia o Náhornom Karabachu sa obyvatelia Jerevanu zo všetkých častí mesta presunuli na Námestie republiky, pričom časť demonštrantov vnikla do vládnej budovy a neskôr aj do budovy parlamentu.
Premiér Pašinjan informoval, že plánuje zorganizovať zhromaždenie svojich priaznivcov v hlavnom meste Arménska.